Bratislava 6. novembra (TASR) – Dĺžka súdnych konaní v antidiskriminačných sporoch sa v súčasnosti pohybuje v rozpätí dvoch mesiacov až desiatich rokov, pričom najhoršie výsledky mávajú okresné súdy s veľkým množstvom civilnej agendy, ako napríklad súdy v hlavnom meste Bratislava. Konštatuje to 13. periodická správa Slovenskej republiky o implementácii Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie, ktorú v stredu schválila vláda.

"Problematika zdĺhavých súdnych konaní sa netýka iba rasovej diskriminácie, ale súdnych konaní ako takých," pripomenulo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) SR, ktoré správu na základe podkladov vypracovalo. Pripomenulo v nej tiež zavádzanie opatrení, ktorých cieľom je znižovať lehoty konaní, opatrenia sa týkajú podmienok, špecializácie súdov, prerozdeľovania personálnych a finančných zdrojov i zlepšovania IT nástrojov v justícii.

Periodickú správu má SR povinnosť vypracovať ako zmluvná strana Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie. Aktuálny materiál informuje o legislatívnych, súdnych a administratívnych opatreniach a taktiež edukačných i kultúrnych opatreniach, ktoré boli prijaté s cieľom uvedenia ustanovení dohovoru do života, aplikácii antidiskriminačného zákona, ako aj o pokroku, ktorý sa v tomto smere dosiahol za obdobie rokov 2017 až 2019.

Rezort spravodlivosti ako jeden zo spracovateľov podkladov v tejto súvislosti pripomenul i to, že justičná akadémia, ktorá zabezpečuje odborné vzdelávanie sudcov, súdnych úradníkov a prokurátorov, realizovala v roku 2017 tri vzdelávacie aktivity týkajúce sa nenávistných prejavov a nenávistných trestných činov. V roku 2017 sa na týchto seminároch zúčastnilo 86 účastníkov. "V roku 2018 zorganizovala štyri aktivity pre 138 účastníkov a v roku 2019 to boli dve aktivity pre 41 účastníkov," uvádza správa.

Ministerstvo vnútra (MV) v správe pripomína plnenie akčného plánu Stratégie pre integráciu Rómov do roku 2020 v oblasti nediskriminácie. V roku 2018 bolo na plnenie úloh tohto akčného plánu použitých 1.622.541 eur. "Na rok 2018 bolo naplánovaných 28 opatrení, z toho 11 opatrení bolo splnených a 13 opatrení je naďalej v riešení," konkretizuje materiál.

V oblasti edukácie predkladatelia zmieňujú okrem iného aj vzdelávacie aktivity Slovenského národného strediska pre ľudské práva (SNSĽP), ktoré v roku 2018 realizovalo 92 vzdelávacích aktivít na tému extrémizmus, z toho 85 na základných a stredných školách. K 30. aprílu 2019 zrealizovalo SNSĽP 47 takýchto vzdelávacích aktivít (43 na základných a stredných školách).

V rámci gescie Ministerstva kultúry (MK) SR pripomínajú predkladatelia takisto grantový program Kultúra znevýhodnených skupín, prostredníctvom ktorého sú podporované aj aktivity zamerané na prevenciu a elimináciu všetkých foriem násilia, diskriminácie, rasizmu, xenofóbie a extrémizmu. "Od roku 2017 je v rámci predmetného dotačného programu každoročne prerozdeľovaná suma 980.000 eur, čo predstavuje oproti obdobiu rokov 2014 – 2016 nárast o 161,1 percenta," pripomínajú predkladatelia.

Správu na rokovanie vlády predložilo a vypracovalo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR na základe podkladov vecne príslušných štátnych orgánov a inštitúcií a na základe usmernení OSN na vypracovanie periodických správ. Po schválení na rokovaní vlády SR bude správa postúpená výboru do Ženevy.