FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Zápis do národného zoznamu vnímajú vysokohorskí nosiči ako neviditeľnú medailu a ako prvý krok o zapísanie do zoznamu UNESCO.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 24. januára (TASR) - Súčasťou Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska je už aj vysokohorské nosičstvo, sokoliarstvo, Podpolianske rozkazovačky, rífová píšťala a Slovenský posunkový jazyk. Zápis piatich nových prvkov do zoznamu vyhlásili počas štvrtkového slávnostného podujatia v Divadle SĽUK v Rusovciach.
Rozšíril sa aj Zoznam najlepších spôsobov ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva na Slovensku, do ktorého pribudla nová aktivita. Je ňou Cyklus Tanečný dom združenia Dragúni. Ministerka kultúry SR Ľubica Laššáková (Smer-SD) ich označila za ďalšie "kultúrne klenoty", ktoré za rok 2018 obohatia národné zoznamy.
"Tradičná kultúra a folklór zažívajú renesanciu. Oceňujem snahu poukazovať na ich význam, vyzdvihovať ich zaslúžené miesto aj v kontexte dnešnej modernej kultúry," poznamenala šéfka rezortu kultúry. Pripomenula, že nehmotné kultúrne dedičstvo nesúvisí výlučne s vidieckym prostredím a tradičnou ľudovou kultúrou.
Zápis do národného zoznamu vnímajú vysokohorskí nosiči ako neviditeľnú medailu a ako prvý krok o zapísanie do zoznamu UNESCO. "Nemáme informácie zo sveta, že by sa inde zachovalo v takejto tradičnej forme a podobe. Podľa nás je to jedinečné," uviedol pre TASR tatranský nosič Štefan Bačkor. Priznal tiež, že keď sa ho kolegovia pýtali, čo pre nosičov takýto zápis do národného zoznamu znamená, nevedel odpovedať. "Možno budeme chránení ako kamzík alebo svišť," podotkol Bačkor. Každému, koho hory bavia a láka ho vyskúšať si vysokohorské nosičstvo, odporúča, aby to skúsil, nemusí byť automaticky horolezec či športovec.
Zápis považujú za "obrovský úspech" slovenskí sokoliari, ktorí sa oň v minulom roku pokúšali už piatykrát. "Patrón sokoliarov, sv. Bavon, asi nad nami stál. Sokoliarstvo, ktoré je na Slovensku nepretržite od 5. storočia nášho letopočtu, je zapísané na národný zoznam," povedal Alojz Kaššák, prezident Slovenského klubu sokoliarov pri Slovenskej poľovníckej komore. Uchádzať sa tak môžu aj o zápis do svetového zoznamu UNESCO.
Zároveň poznamenáva, že Slovensko je svetovým lídrom vo vzdelávaní mladých sokoliarov na viacerých školách. Po absolvovaní skúšky sa sokoliari vedia uplatniť na svetových letiskách, odchovniach dravcov i pri predvádzaní sokoliarskeho umenia na hradoch a zámkoch. "Nie je nič krajšie, ako kráčať lesom a mať na ruke dravca, ktorý lieta nad vami a vráti sa vám kedykoľvek na rukavicu. Nič ho neviaže, môže kedykoľvek uletieť. Starí sokoliari hovorili, že je k vám pripútaný len silou vášho ducha," vysvetlil Kaššák.
Okrem zápisov do národných zoznamov bol zároveň odovzdaný certifikát UNESCO o zápise modrotlače do reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva. Ide o šiesty zápis pre Slovensko, ktoré modrotlač nominovalo v rámci spoločnej kandidatúry s Nemeckom, Rakúskom, Českou republikou a Maďarskom. "Je to pre nás pocta. Lebo kým ešte v roku 2010 bola zatvorená posledná modrotlačiarska dielňa, dnes môžeme povedať, že modrotlač na Slovensku opäť žije," zhodnotila Dana Kľučárová, generálna riaditeľka Ústredia ľudovej umeleckej výroby na margo ochrany a podpory ohrozených, zanikajúcich, prípadne obnovy zaniknutých techník.
Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska je súpisom významných prvkov a praktík nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.
1. Fujara - hudobný nástroj a jeho hudba
Je krásny hudobný nástroj ľudovej kultúry označovaný aj ako "kráľovná medzi ľudovými nástrojmi". Je rozšírená len na Slovensku, osobitne na území stredného Slovenska, a už niekoľko storočí je jedným z našich národných symbolov. Najstaršia písomná zmienka o fujare pochádza z 18. storočia. Fujaru tvorí dlhá drevená píšťala s tromi hmatovými dierkami. Zdobená je rôznymi ornamentmi. Jej výroba trvá niekoľko rokov. Každý nástroj je unikát.
Do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska bola zapísaná v roku 2008.
Dňa 25. novembra 2005 Mária Krásnohorská, vtedajšia veľvyslankyňa SR vo Francúzsku a stála delegátka SR pri UNESCO, prevzala z rúk generálneho riaditeľa UNESCO potvrdenie o zápise fujary na svetový Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.
2. Radvanský jarmok
Zrod Radvanského jarmoku, ktorý patrí k najstarším a najznámejším v stredoeurópskom priestore, spadá do 17. storočia. Podľa historikov v dobe svojej najväčšej slávy dosahoval jarmok návštevnosť počas troch jarmočných dní 30.000 – 40.000 ľudí. Jarmok má aj svoje zvláštnosti, jednou z nich je ťapkanie mladých žien vareškami po zadku. Vareška je dodnes chápaná ako jeden zo symbolov jarmoku.
Oficiálne bol zapísaný do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska v roku 2011.
3. Aušusnícke služby špaňodolinských baníkov
Aušusnícke služby špaňodolinských baníkov sú rituálne praktiky pretrvávajúce od 15. storočia a od tých čias sa odovzdávajú z generácie na generáciu. Sú to banícka hostina, banícka omša, banícka svadba a banícky pohreb. Baníci ako slobodní ľudia predstavovali v stredovekej Európe špecifickú skupinu obyvateľstva. Vytvárali sa banícke bratstvá, ktoré okrem slávnostných rituálov zabezpečovali aj sociálnu starostlivosť o baníkov. Najstarší písomný dokument Baníckeho bratstva v Španej Doline je z 1. augusta 1574. Pečať Baníckeho bratstva pochádza z roku 1683.
Oficiálne boli zapísané do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska v roku 2011.
4. Terchovská muzika
Je ústne tradovaná hudobná kultúra pochádzajúca z obce Terchová a jej okolia. Pre terchovskú muziku je charakteristické 3- až 4-členné sláčikové obsadenie s malou dvojstrunovou basou. Typický je aj viachlasný spev všetkých muzikantov.
Do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska sa dostala v roku 2011.
Od decembra 2013 je zaradená do svetového Reprezentatívneho zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Rozhodol o tom Medzivládny výbor UNESCO v azerbajdžanskej metropole Baku.
5. Tradičné ručné zvonenie na zvony a funkcia zvonárov na Slovensku
Zvony ako hudobné a súčasne aj kultové nástroje slúžia od archaických čias vo viacerých kultúrach sveta na zvolávanie ľudí na bohoslužby, oznamujú čas, úmrtie, ohlasujú nebezpečenstvo, požiar, povodeň a oznamujú iné príležitosti, ktoré sa dotýkajú života ľudí. Tradičné ručné zvonenie spojené s funkciou zvonárov na Slovensku možno označiť za tradičnú a najlepšiu techniku rozoznievania zvonov. Zvony a tradičné ručné zvonenie sú významnou súčasťou identity, kultúry a historickej tradície na našom území.
Oficiálne sa nachádzajú v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska od roku 2011.
6. Čičmianske ornamenty
Pojem čičmianske ornamenty označuje ornamentálnu výzdobu zrubových domov v obci Čičmany, ale aj celú miestnu dekoratívnu tradíciu spolu so vzormi na výšivkách. Výzdoba čičmianskych domov sa inšpiruje bohatou tradíciou miestnej výšivky s geometrickým vzorom. V historicko-kultúrnej tradícii Slovenska majú čičmianske ornamenty významné miesto a vstúpili do širšieho povedomia ako národno-reprezentatívny prvok. Čičmianske ornamenty boli motívom oblečenia slovenských olympijských športovcov.
Do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska boli oficiálne zapísané v roku 2013.
7. Banskoštiavnický Salamander
Tradícia salamandrových sprievodov sa formovala v kontextoch 150-ročnej histórie Baníckej akadémie v Banskej Štiavnici, prvej vysokej baníckej školy na svete, založenej v roku 1762. Pôvodne išlo o slávnostný sprievod pri zvlášť významných príležitostiach poslucháčov a funkcionárov banskoštiavnickej akadémie. Názov sprievodu je odvodený od kľukatého pohybu jašteričky – salamandry škvrnitej.
V roku 2013 bol oficiálne zapísaný do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.
8. Tradičné bábkarstvo na Slovensku a v Česku
Tradičné bábkarstvo na Slovensku predstavuje súčasť domácej divadelnej a literárnej tradície. Jej pôvodnými nositeľmi boli rodiny kočovných bábkarov, ktorí sa profesionálne živili divadelnou produkciou. Tento druh divadla združuje dramatické, dramaturgické, inscenačné, interpretačné, scénografické, výtvarné i hudobné zručnosti a spája sa s ním aj ľudová tvorba ako rezba, maľovanie a obliekanie bábok. Prvé zmienky o účinkovaní bábkarov na Slovensku sú zo 17. a 18. storočia. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia už bolo bábkarstvo, vďaka kočovnému životu jeho interpretov, rozšírené po celom Slovensku.
Oficiálne bolo zapísané do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska v roku 2013.
Do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO bolo spoločne s Českou republikou zapísané 1. decembra 2016. Rozhodli o tom na zasadnutí Medzivládneho výboru UNESCO v etiópskom meste Addis Abeba.
9. Gajdy a gajdošská kultúra na Slovensku
Gajdošská kultúra predstavuje súhrn všetkých kultúrnych prejavov viazaných na hudobný nástroj gajdy a jeho použitie, všetky vedomosti, ktoré reprezentujú tento nástroj, jeho výrobu, formu a jeho používanie. Ide o technologické postupy výroby gájd, technickú a výtvarnú stránku, tradičnú hru na gajdy a gajdošské štýly, spev pri gajdách, tanec pri gajdách, hranie piesní na počúvanie, rituály súvisiace s gajdami, tradičné ľudové obrady za sprievodu gájd, texty gajdošských piesní, terminológiu a ľudovú slovesnosť týkajúcu sa tohto nástroja.
Do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska boli oficiálne zapísané v roku 2013.
Súčasťou Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO sú od 2. decembra 2015, keď ich zápis schválil Medzivládny výbor UNESCO v hlavnom meste Windhoek v Namíbii.
10. Horehronský viachlasný spev
Obce regiónu Horehronia sa vyznačujú mimoriadne bohatými a živými prejavmi tradičnej ľudovej kultúry. K tým najvýraznejším patrí ľudový viachlasný spev. Ľudový horehronský viachlasný spev charakterizujú intenzívne hrdelné prejavy s veľkou nosnosťou do diaľky a dobre počuteľnými viachlasnými súzvukmi. Tradícia tohto typu spievania je spojená s prvkami vyplývajúcimi z valašsko-pastierskeho spôsobu života. Je charakteristickým symbolom obcí Vernár, Telgárt, Šumiac, Pohorelá, Heľpa, Závadka nad Hronom a Polomka. Jednou z najznámejších piesní spievaných horehronským viachlasným spevom je Na kráľovej holi.
Do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska bol zapísaný v roku 2015.
V Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO bol zapísaný 7. decembra 2017, rozhodli o tom členovia Medzivládneho výboru UNESCO na juhokórejskom ostrove Jeju.
11. Modrotlač a jej tradícia
Modrotlač je technika farbenia látkového materiálu - indigom na modro farbenú látku zdobenú potláčaním vzorov pomocou takzvanej 'rezervy', čo je zmes zamedzujúca zafarbeniu látky v mieste vzoru. V slovenskej tradícii zohrala modrotlač významnú úlohu v spôsobe dekorovania látok. Na Slovensko sa táto technika dostala z Holandska a Nemecka v priebehu 18. storočia. Najskôr sa udomácnila v meštianskom prostredí. Do ľudového odevu a textilu prenikla v 19. storočí.
Na národnej úrovni bola modrotlač do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska zapísaná v roku 2015.
Do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO bola zapísaná 28. novembra 2018. O zapísaní modrotlače do prestížneho zoznamu rozhodli členovia Medzivládneho výboru UNESCO v meste Port Louis, metropole ostrovného štátu Maurícius. Túto tradíciu Slovenská republika na zápis nominovala v rámci spoločnej kandidatúry s Nemeckom, Rakúskom, Českou republikou a Maďarskom.
12. Vajnorský ornament
Z bohatstva ornamentálnych štýlov, ktoré sa na území Slovenska rozvinuli v priebehu 19. a prvej polovice 20. storočia, patrí Vajnorský ornament k jedným z najvýraznejších. Vo Vajnoroch a dedinách v blízkom okolí Bratislavy poznačil dekór výšiviek, kraslíc, zviditeľnil sa v interiérovej nástennej maľbe. Zásluhu na jeho rozvoji mali miestne predkresľovačky vzorov – pisárky, ktoré boli tiež autorkami výšiviek a malieb. Tradícia vajnorského ornamentu nebola vo Vajnoroch nikdy prerušená, aktívne ju udržiavajú.
Do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska bol zapísaný v roku 2016.
13. Tylová paličkovaná čipka Myjavskej pahorkatiny
Tylová paličkovaná čipka z oblasti Myjavskej pahorkatiny patrí k unikátom medzi mnohými druhmi paličkovanej čipky, ktoré sa na území Slovenska rozvíjali. Jej krehkosť a vzdušnosť sa dosahuje pletením z jemnej bielej priadze na tylovej sieti pomocou množstva paličiek. Centrom prvotného výskytu bola obec Krajné, kde sa tento druh čipky udomácnil od 80. rokov 19. storočia.
Do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska bola zapísaná v roku 2016.
14. Chov plemena Lipican v Topoľčiankach
Lipican patrí medzi najstaršie kultúrne plemená koní chovaných vo svete. Vyšľachtený bol v rakúsko-uhorskej monarchii v žrebčíne Lipica na území dnešného Slovinska. Tam v roku 1580 založil cisár Karol II. žrebčín, v ktorom poveril šľachtiteľov úlohou vyšľachtiť elegantného, tvrdého karosiéra pre cisárske dvory. Najvyšší rozmach v chove dosiahol lipican v 18. storočí, keď v roku 1735 cisár Karol IV. založil Dvornú španielsku jazdeckú školu vo Viedni. Prvé záznamy o chove plemena lipican na strednom a severnom Slovensku pochádzajú z 18. storočia. Do Topoľčianok bolo v roku 1921 dovezených 32 originálnych lipicanských kobyliek a jeden originálny žrebec Neapolitano Gratia.
Súčasťou Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska je od roku 2017.
15. Drevené vyrezávané kríže na Podpoľaní
Jedinečné drevené vyrezávané kríže vítajú návštevníkov Detvy, nájdu ich na rázcestiach na lazoch, na námestí vo Zvolene či v Krupine, ba i v zahraničí. V roku 2016 delegácia niekoľkých dobrovoľníkov z mesta Detva a Hriňová reštaurovala majestátny osemmetrový kríž v Taliansku. Vyrezávaný kríž sprítomňuje Podpoľanie a slovenskú identitu na pôde Pápežského slovenského kolégia sv. Cyrila a Metoda v Ríme.
Do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska boli zapísané v roku 2017.
16. Modranská Majolika
V Modre v minulosti okrem vinohradníctva získali slávu aj hrnčiari. Hoci v druhej polovici 19. storočia Modru obišla výstavba železnice a postupne nastal úpadok remesiel, vinohradníctvo a výroba keramiky naďalej prosperovali. V roku 1883 tu založili keramickú dielňu a školu. Modranská majolika má osobitý maľovaný vzor a je dodnes žiadaná a vyhľadávaná ďaleko za hranicami Slovenska.
Súčasťou Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska je od roku 2017.
17. Fujara trombita
Fujara trombita je najväčším ľudovým hudobným nástrojom Slovenska, dosahuje dĺžku aj 550 cm s priemerom roztubu 20 - 25 cm. Skladá sa z dvoch častí, z kónickej rozširujúcej sa trubice a nátrubku. Telo nástroja sa vyrába z jedle, smreka alebo z javora s dostatočne vysokým kmeňom. Fujara trombita je signálnym pastierskym nástrojom, ktorý nepoznajú len na Slovensku.
Do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska bola zapísaná v roku 2017.
18. Drotárstvo
Drotárstvo bolo špecifickým slovenským remeslom a slovenskí drotári, ktorí sa živili podomovou opravou kuchynského riadu, drôtovaním, zhotovovaním a predajom výrobkov z plechu a drôtu, precestovali celú Európu a Rusko. Vznik tohto vandrovného zamestnania spadá do 18. a 19. storočia. Drotári pochádzali z najchudobnejších kopaničiarskych oblastí, kolískou drotárstva bolo okolie Trenčína a Kysuce. Koncom 19. storočia bolo na severozápadnom Slovensku až 150 drotárskych obcí. Drotárske obce boli tiež na Spiši, Šariši, okolí Nitry. Následkom obmedzených možností vandroviek a s nástupom lacného priemyselného riadu začalo drotárstvo po roku 1918 upadať. Zániku drotárstva nezabránili ani pokusy o založenie družstva v roku 1922, neskôr podniku v roku 1941 vo Veľkom Rovnom. Dnes na drotárske tradície nadväzujú drobní výrobcovia, ale aj školení dizajnéri.
Súčasťou Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska je drotárstvo od roku 2017.
Rozšíril sa aj Zoznam najlepších spôsobov ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva na Slovensku, do ktorého pribudla nová aktivita. Je ňou Cyklus Tanečný dom združenia Dragúni. Ministerka kultúry SR Ľubica Laššáková (Smer-SD) ich označila za ďalšie "kultúrne klenoty", ktoré za rok 2018 obohatia národné zoznamy.
"Tradičná kultúra a folklór zažívajú renesanciu. Oceňujem snahu poukazovať na ich význam, vyzdvihovať ich zaslúžené miesto aj v kontexte dnešnej modernej kultúry," poznamenala šéfka rezortu kultúry. Pripomenula, že nehmotné kultúrne dedičstvo nesúvisí výlučne s vidieckym prostredím a tradičnou ľudovou kultúrou.
Zápis do národného zoznamu vnímajú vysokohorskí nosiči ako neviditeľnú medailu a ako prvý krok o zapísanie do zoznamu UNESCO. "Nemáme informácie zo sveta, že by sa inde zachovalo v takejto tradičnej forme a podobe. Podľa nás je to jedinečné," uviedol pre TASR tatranský nosič Štefan Bačkor. Priznal tiež, že keď sa ho kolegovia pýtali, čo pre nosičov takýto zápis do národného zoznamu znamená, nevedel odpovedať. "Možno budeme chránení ako kamzík alebo svišť," podotkol Bačkor. Každému, koho hory bavia a láka ho vyskúšať si vysokohorské nosičstvo, odporúča, aby to skúsil, nemusí byť automaticky horolezec či športovec.
Zápis považujú za "obrovský úspech" slovenskí sokoliari, ktorí sa oň v minulom roku pokúšali už piatykrát. "Patrón sokoliarov, sv. Bavon, asi nad nami stál. Sokoliarstvo, ktoré je na Slovensku nepretržite od 5. storočia nášho letopočtu, je zapísané na národný zoznam," povedal Alojz Kaššák, prezident Slovenského klubu sokoliarov pri Slovenskej poľovníckej komore. Uchádzať sa tak môžu aj o zápis do svetového zoznamu UNESCO.
Zároveň poznamenáva, že Slovensko je svetovým lídrom vo vzdelávaní mladých sokoliarov na viacerých školách. Po absolvovaní skúšky sa sokoliari vedia uplatniť na svetových letiskách, odchovniach dravcov i pri predvádzaní sokoliarskeho umenia na hradoch a zámkoch. "Nie je nič krajšie, ako kráčať lesom a mať na ruke dravca, ktorý lieta nad vami a vráti sa vám kedykoľvek na rukavicu. Nič ho neviaže, môže kedykoľvek uletieť. Starí sokoliari hovorili, že je k vám pripútaný len silou vášho ducha," vysvetlil Kaššák.
Okrem zápisov do národných zoznamov bol zároveň odovzdaný certifikát UNESCO o zápise modrotlače do reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva. Ide o šiesty zápis pre Slovensko, ktoré modrotlač nominovalo v rámci spoločnej kandidatúry s Nemeckom, Rakúskom, Českou republikou a Maďarskom. "Je to pre nás pocta. Lebo kým ešte v roku 2010 bola zatvorená posledná modrotlačiarska dielňa, dnes môžeme povedať, že modrotlač na Slovensku opäť žije," zhodnotila Dana Kľučárová, generálna riaditeľka Ústredia ľudovej umeleckej výroby na margo ochrany a podpory ohrozených, zanikajúcich, prípadne obnovy zaniknutých techník.
Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska je súpisom významných prvkov a praktík nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.
1. Fujara - hudobný nástroj a jeho hudba
Je krásny hudobný nástroj ľudovej kultúry označovaný aj ako "kráľovná medzi ľudovými nástrojmi". Je rozšírená len na Slovensku, osobitne na území stredného Slovenska, a už niekoľko storočí je jedným z našich národných symbolov. Najstaršia písomná zmienka o fujare pochádza z 18. storočia. Fujaru tvorí dlhá drevená píšťala s tromi hmatovými dierkami. Zdobená je rôznymi ornamentmi. Jej výroba trvá niekoľko rokov. Každý nástroj je unikát.
Do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska bola zapísaná v roku 2008.
Dňa 25. novembra 2005 Mária Krásnohorská, vtedajšia veľvyslankyňa SR vo Francúzsku a stála delegátka SR pri UNESCO, prevzala z rúk generálneho riaditeľa UNESCO potvrdenie o zápise fujary na svetový Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.
2. Radvanský jarmok
Zrod Radvanského jarmoku, ktorý patrí k najstarším a najznámejším v stredoeurópskom priestore, spadá do 17. storočia. Podľa historikov v dobe svojej najväčšej slávy dosahoval jarmok návštevnosť počas troch jarmočných dní 30.000 – 40.000 ľudí. Jarmok má aj svoje zvláštnosti, jednou z nich je ťapkanie mladých žien vareškami po zadku. Vareška je dodnes chápaná ako jeden zo symbolov jarmoku.
Oficiálne bol zapísaný do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska v roku 2011.
3. Aušusnícke služby špaňodolinských baníkov
Aušusnícke služby špaňodolinských baníkov sú rituálne praktiky pretrvávajúce od 15. storočia a od tých čias sa odovzdávajú z generácie na generáciu. Sú to banícka hostina, banícka omša, banícka svadba a banícky pohreb. Baníci ako slobodní ľudia predstavovali v stredovekej Európe špecifickú skupinu obyvateľstva. Vytvárali sa banícke bratstvá, ktoré okrem slávnostných rituálov zabezpečovali aj sociálnu starostlivosť o baníkov. Najstarší písomný dokument Baníckeho bratstva v Španej Doline je z 1. augusta 1574. Pečať Baníckeho bratstva pochádza z roku 1683.
Oficiálne boli zapísané do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska v roku 2011.
4. Terchovská muzika
Je ústne tradovaná hudobná kultúra pochádzajúca z obce Terchová a jej okolia. Pre terchovskú muziku je charakteristické 3- až 4-členné sláčikové obsadenie s malou dvojstrunovou basou. Typický je aj viachlasný spev všetkých muzikantov.
Do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska sa dostala v roku 2011.
Od decembra 2013 je zaradená do svetového Reprezentatívneho zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Rozhodol o tom Medzivládny výbor UNESCO v azerbajdžanskej metropole Baku.
5. Tradičné ručné zvonenie na zvony a funkcia zvonárov na Slovensku
Zvony ako hudobné a súčasne aj kultové nástroje slúžia od archaických čias vo viacerých kultúrach sveta na zvolávanie ľudí na bohoslužby, oznamujú čas, úmrtie, ohlasujú nebezpečenstvo, požiar, povodeň a oznamujú iné príležitosti, ktoré sa dotýkajú života ľudí. Tradičné ručné zvonenie spojené s funkciou zvonárov na Slovensku možno označiť za tradičnú a najlepšiu techniku rozoznievania zvonov. Zvony a tradičné ručné zvonenie sú významnou súčasťou identity, kultúry a historickej tradície na našom území.
Oficiálne sa nachádzajú v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska od roku 2011.
6. Čičmianske ornamenty
Pojem čičmianske ornamenty označuje ornamentálnu výzdobu zrubových domov v obci Čičmany, ale aj celú miestnu dekoratívnu tradíciu spolu so vzormi na výšivkách. Výzdoba čičmianskych domov sa inšpiruje bohatou tradíciou miestnej výšivky s geometrickým vzorom. V historicko-kultúrnej tradícii Slovenska majú čičmianske ornamenty významné miesto a vstúpili do širšieho povedomia ako národno-reprezentatívny prvok. Čičmianske ornamenty boli motívom oblečenia slovenských olympijských športovcov.
Do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska boli oficiálne zapísané v roku 2013.
7. Banskoštiavnický Salamander
Tradícia salamandrových sprievodov sa formovala v kontextoch 150-ročnej histórie Baníckej akadémie v Banskej Štiavnici, prvej vysokej baníckej školy na svete, založenej v roku 1762. Pôvodne išlo o slávnostný sprievod pri zvlášť významných príležitostiach poslucháčov a funkcionárov banskoštiavnickej akadémie. Názov sprievodu je odvodený od kľukatého pohybu jašteričky – salamandry škvrnitej.
V roku 2013 bol oficiálne zapísaný do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.
8. Tradičné bábkarstvo na Slovensku a v Česku
Tradičné bábkarstvo na Slovensku predstavuje súčasť domácej divadelnej a literárnej tradície. Jej pôvodnými nositeľmi boli rodiny kočovných bábkarov, ktorí sa profesionálne živili divadelnou produkciou. Tento druh divadla združuje dramatické, dramaturgické, inscenačné, interpretačné, scénografické, výtvarné i hudobné zručnosti a spája sa s ním aj ľudová tvorba ako rezba, maľovanie a obliekanie bábok. Prvé zmienky o účinkovaní bábkarov na Slovensku sú zo 17. a 18. storočia. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia už bolo bábkarstvo, vďaka kočovnému životu jeho interpretov, rozšírené po celom Slovensku.
Oficiálne bolo zapísané do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska v roku 2013.
Do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO bolo spoločne s Českou republikou zapísané 1. decembra 2016. Rozhodli o tom na zasadnutí Medzivládneho výboru UNESCO v etiópskom meste Addis Abeba.
9. Gajdy a gajdošská kultúra na Slovensku
Gajdošská kultúra predstavuje súhrn všetkých kultúrnych prejavov viazaných na hudobný nástroj gajdy a jeho použitie, všetky vedomosti, ktoré reprezentujú tento nástroj, jeho výrobu, formu a jeho používanie. Ide o technologické postupy výroby gájd, technickú a výtvarnú stránku, tradičnú hru na gajdy a gajdošské štýly, spev pri gajdách, tanec pri gajdách, hranie piesní na počúvanie, rituály súvisiace s gajdami, tradičné ľudové obrady za sprievodu gájd, texty gajdošských piesní, terminológiu a ľudovú slovesnosť týkajúcu sa tohto nástroja.
Do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska boli oficiálne zapísané v roku 2013.
Súčasťou Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO sú od 2. decembra 2015, keď ich zápis schválil Medzivládny výbor UNESCO v hlavnom meste Windhoek v Namíbii.
10. Horehronský viachlasný spev
Obce regiónu Horehronia sa vyznačujú mimoriadne bohatými a živými prejavmi tradičnej ľudovej kultúry. K tým najvýraznejším patrí ľudový viachlasný spev. Ľudový horehronský viachlasný spev charakterizujú intenzívne hrdelné prejavy s veľkou nosnosťou do diaľky a dobre počuteľnými viachlasnými súzvukmi. Tradícia tohto typu spievania je spojená s prvkami vyplývajúcimi z valašsko-pastierskeho spôsobu života. Je charakteristickým symbolom obcí Vernár, Telgárt, Šumiac, Pohorelá, Heľpa, Závadka nad Hronom a Polomka. Jednou z najznámejších piesní spievaných horehronským viachlasným spevom je Na kráľovej holi.
Do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska bol zapísaný v roku 2015.
V Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO bol zapísaný 7. decembra 2017, rozhodli o tom členovia Medzivládneho výboru UNESCO na juhokórejskom ostrove Jeju.
11. Modrotlač a jej tradícia
Modrotlač je technika farbenia látkového materiálu - indigom na modro farbenú látku zdobenú potláčaním vzorov pomocou takzvanej 'rezervy', čo je zmes zamedzujúca zafarbeniu látky v mieste vzoru. V slovenskej tradícii zohrala modrotlač významnú úlohu v spôsobe dekorovania látok. Na Slovensko sa táto technika dostala z Holandska a Nemecka v priebehu 18. storočia. Najskôr sa udomácnila v meštianskom prostredí. Do ľudového odevu a textilu prenikla v 19. storočí.
Na národnej úrovni bola modrotlač do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska zapísaná v roku 2015.
Do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO bola zapísaná 28. novembra 2018. O zapísaní modrotlače do prestížneho zoznamu rozhodli členovia Medzivládneho výboru UNESCO v meste Port Louis, metropole ostrovného štátu Maurícius. Túto tradíciu Slovenská republika na zápis nominovala v rámci spoločnej kandidatúry s Nemeckom, Rakúskom, Českou republikou a Maďarskom.
12. Vajnorský ornament
Z bohatstva ornamentálnych štýlov, ktoré sa na území Slovenska rozvinuli v priebehu 19. a prvej polovice 20. storočia, patrí Vajnorský ornament k jedným z najvýraznejších. Vo Vajnoroch a dedinách v blízkom okolí Bratislavy poznačil dekór výšiviek, kraslíc, zviditeľnil sa v interiérovej nástennej maľbe. Zásluhu na jeho rozvoji mali miestne predkresľovačky vzorov – pisárky, ktoré boli tiež autorkami výšiviek a malieb. Tradícia vajnorského ornamentu nebola vo Vajnoroch nikdy prerušená, aktívne ju udržiavajú.
Do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska bol zapísaný v roku 2016.
13. Tylová paličkovaná čipka Myjavskej pahorkatiny
Tylová paličkovaná čipka z oblasti Myjavskej pahorkatiny patrí k unikátom medzi mnohými druhmi paličkovanej čipky, ktoré sa na území Slovenska rozvíjali. Jej krehkosť a vzdušnosť sa dosahuje pletením z jemnej bielej priadze na tylovej sieti pomocou množstva paličiek. Centrom prvotného výskytu bola obec Krajné, kde sa tento druh čipky udomácnil od 80. rokov 19. storočia.
Do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska bola zapísaná v roku 2016.
14. Chov plemena Lipican v Topoľčiankach
Lipican patrí medzi najstaršie kultúrne plemená koní chovaných vo svete. Vyšľachtený bol v rakúsko-uhorskej monarchii v žrebčíne Lipica na území dnešného Slovinska. Tam v roku 1580 založil cisár Karol II. žrebčín, v ktorom poveril šľachtiteľov úlohou vyšľachtiť elegantného, tvrdého karosiéra pre cisárske dvory. Najvyšší rozmach v chove dosiahol lipican v 18. storočí, keď v roku 1735 cisár Karol IV. založil Dvornú španielsku jazdeckú školu vo Viedni. Prvé záznamy o chove plemena lipican na strednom a severnom Slovensku pochádzajú z 18. storočia. Do Topoľčianok bolo v roku 1921 dovezených 32 originálnych lipicanských kobyliek a jeden originálny žrebec Neapolitano Gratia.
Súčasťou Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska je od roku 2017.
15. Drevené vyrezávané kríže na Podpoľaní
Jedinečné drevené vyrezávané kríže vítajú návštevníkov Detvy, nájdu ich na rázcestiach na lazoch, na námestí vo Zvolene či v Krupine, ba i v zahraničí. V roku 2016 delegácia niekoľkých dobrovoľníkov z mesta Detva a Hriňová reštaurovala majestátny osemmetrový kríž v Taliansku. Vyrezávaný kríž sprítomňuje Podpoľanie a slovenskú identitu na pôde Pápežského slovenského kolégia sv. Cyrila a Metoda v Ríme.
Do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska boli zapísané v roku 2017.
16. Modranská Majolika
V Modre v minulosti okrem vinohradníctva získali slávu aj hrnčiari. Hoci v druhej polovici 19. storočia Modru obišla výstavba železnice a postupne nastal úpadok remesiel, vinohradníctvo a výroba keramiky naďalej prosperovali. V roku 1883 tu založili keramickú dielňu a školu. Modranská majolika má osobitý maľovaný vzor a je dodnes žiadaná a vyhľadávaná ďaleko za hranicami Slovenska.
Súčasťou Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska je od roku 2017.
17. Fujara trombita
Fujara trombita je najväčším ľudovým hudobným nástrojom Slovenska, dosahuje dĺžku aj 550 cm s priemerom roztubu 20 - 25 cm. Skladá sa z dvoch častí, z kónickej rozširujúcej sa trubice a nátrubku. Telo nástroja sa vyrába z jedle, smreka alebo z javora s dostatočne vysokým kmeňom. Fujara trombita je signálnym pastierskym nástrojom, ktorý nepoznajú len na Slovensku.
Do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska bola zapísaná v roku 2017.
18. Drotárstvo
Drotárstvo bolo špecifickým slovenským remeslom a slovenskí drotári, ktorí sa živili podomovou opravou kuchynského riadu, drôtovaním, zhotovovaním a predajom výrobkov z plechu a drôtu, precestovali celú Európu a Rusko. Vznik tohto vandrovného zamestnania spadá do 18. a 19. storočia. Drotári pochádzali z najchudobnejších kopaničiarskych oblastí, kolískou drotárstva bolo okolie Trenčína a Kysuce. Koncom 19. storočia bolo na severozápadnom Slovensku až 150 drotárskych obcí. Drotárske obce boli tiež na Spiši, Šariši, okolí Nitry. Následkom obmedzených možností vandroviek a s nástupom lacného priemyselného riadu začalo drotárstvo po roku 1918 upadať. Zániku drotárstva nezabránili ani pokusy o založenie družstva v roku 1922, neskôr podniku v roku 1941 vo Veľkom Rovnom. Dnes na drotárske tradície nadväzujú drobní výrobcovia, ale aj školení dizajnéri.
Súčasťou Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska je drotárstvo od roku 2017.
