Quantcast
< sekcia Import

Druhá misia Cyrila a Metoda viedla k Chazarom

Byzantský cisár Michal III. vyslal bratov Cyrila a Metoda na tri veľké zahraničné cesty – do Arabskej ríše, Chazarskej ríše a napokon do Veľkomoravskej ríše. Chazari boli veľký turko-tatársky národ, ktorý už dnes neexistuje. Rozplynul sa po porážke Rusmi v 10. storočí. Chazarská ríša sa rozprestierala medzi Azovským a Kaspickým morom, Volgou a Dneprom. Na snímke zrúcaniny byzantskej baziliky v Chersonesose (na okraji Simferopolu) na Kryme, kde sa zastavili Cyril a Metod na ceste do Chazarskej ríše. Foto: TASR/Pavol Demeš

Vyslanci cisára sa vydali na cestu koncom roka 860. Plavili sa Čiernym morom až prišli do byzantskej kolónie na polostrove Krym, do gréckeho mesta Chersonésos.

Simferopol 10. mája (TASR) - Byzantský cisár Michal III. vyslal bratov Cyrila a Metoda na tri veľké zahraničné cesty – do Arabskej ríše, Chazarskej ríše a napokon do Veľkomoravskej ríše.

Chazari boli veľký turko-tatársky národ, ktorý už dnes neexistuje. Rozplynul sa po porážke Rusmi v 10. storočí. Chazarská ríša sa rozprestierala medzi Azovským a Kaspickým morom, Volgou a Dneprom.

Zaujímavosťou je, že z náboženského hľadiska Chazari nepodľahli ani Arabom, ani Byzancii, a v 8. storočí prijali za oficiálne náboženstvo judaizmus. Ide v dejinách o ojedinelý prípad. So susednou Byzanciou uzavreli dohodu o priateľstve pri obrane voči arabskej a ruskej expanzii.

Koncom roku 860 cisár Michal III. vypravil svojich vyslancov s posolstvom na dvor chazarského chána. Členom delegácie bol i teologicky a filozoficky podkutý Konštantín Filozof. Primárnym cieľom tejto misie neboli náboženské, ale politické dôvody. Súviseli s upevnením dobrých vzťahov a s obranou voči expanzívnym susedom.

Vyslanci cisára sa vydali na cestu koncom roka 860. Plavili sa Čiernym morom až prišli do byzantskej kolónie na polostrove Krym, do gréckeho mesta Chersonésos.

Tu prečkali nepriazeň počasia a na jar v roku 861 pokračovali cez Azovské more na sever do hlavného mesta Chazarskej ríše Itiľ (ležalo neďaleko dnešného ruského mesta Astrachán).

Konštantín tu podľa životopisca viedol teologické dišputy, za čo si vyslúžil od chána uznanie. Chán ho chcel obdarovať, no Konštantín požiadal o prepustenie skupiny asi 200 gréckych zajatcov. Počas tohto pobytu sa mu podarilo pokrstiť asi dve stovky Chazarov. Na spiatočnej ceste do Konštantínopola sa opäť zastavili v Chersonése.

Mesto Chersonésos dobyli a zničili Mongoli v 14. storočí. Dnes z neho na zostal len pôsobivý archeologický park na okraji čiernomorského prístavného mesta Sevastopoľ na Ukrajine.

Doposiaľ tu návštevník Krymu môže obdivovať zrúcaniny hradieb a obytných i sakrálnych stavieb - medzi nimi i zvyšky byzantských bazilík, ktoré navštevovali solúnski bratia.

Na týchto miestach objavili Cyril a Metod pozostatky mučeníka, bývalého pápeža sv. Klimenta. Jeho relikvie im neskôr otvorili brány k pápežovi Hadriánovi II. na ich ceste do Ríma, počas misie na Veľkú Moravu.