Quantcast
< sekcia Import

Alexander Dubček prežil detstvo v Sovietskom zväze

Na archívnej snímke Alexander Dubček. Foto: ARCHÍV TASR Vlastimír Andor

V súlade so svojím presvedčením a rodinnou tradíciou vstúpil Alexander Dubček v roku 1939 do Komunistickej strany Slovenska (KSS).

Bratislava 19. novembra (TASR) – Alexander Dubček prežil trinásť rokov svojho detstva a mladosti v Sovietskom zväze. Jeho rodičia sa však spoznali v Spojených štátoch amerických a na Slovensko sa vrátili pol roka pred narodením svojho mladšieho syna. Od narodenia Alexandra Dubčeka uplynie v sobotu 27. novembra 100 rokov.

Rodičia Alexandra Dubčeka sa zoznámili v Chicagu, kam sa pôvodne vysťahovali za prácou ešte pred prvou svetovou vojnou. Otec Štefan Dubček odišiel za oceán v lete roku 1912 ani nie dvadsaťročný. Matka Pavlína Kobidová bola v Spojených štátoch amerických už od 14. novembra 1910. V roku 1919 sa im v USA narodil syn Július.

Štefan Dubček sa angažoval v ľavicových kruhoch, bol členom chicagskej sekcie Slovenskej socialistickej strany. Po vzniku Československej republiky sa s rodinou vrátil domov na Slovensko. Dubčekovci tak patrili k približne 34.000 Slovákom, ktorí prišli späť do vlasti počas prvých piatich rokov od vzniku Československa.

Alexander Dubček sa narodil 27. novembra 1921 v Uhrovci, zhodou okolností v tom istom dome, v ktorom sa 106 rokov predtým (28. októbra 1815) narodil Ľudovít Štúr.

Už v marci roku 1925 sa však rodina znovu vysťahovala, tento raz do Sovietskeho zväzu. V tom čase tam boli potrebné pracovné sily a na Slovensku ich verbovalo družstvo Interhelpo. Štefan Dubček ako komunista v tom videl naplnenie svojich snov.

Už len samotná cesta vlakom trvala 27 dní. Rodina sa usadila v kirgizskom Pišpeku (dnes hlavné mesto Biškek), neskôr sa presťahovala do Nižného Novgorodu.

Na archívnej snímke Alexander Dubček medzi Bratislavčanmi na Námestí SNP v Bratislave 25. februára 1990.
Foto: TASR - Vlastimír Andor


V roku 1935 sa Dubčekov brat Július zaplietol do pouličnej bitky a v obave pred postihom sa s matkou vrátil domov. Otec s Alexandrom ostali, v tom čase však už v Sovietskom zväze začínali stalinské čistky, ktoré okrem iného mali dosah aj na cudzích štátnych príslušníkov. "V lete 1938 vyšiel dekrét Najvyššieho sovietu, podľa ktorého mali cudzí štátni príslušníci prijať sovietske občianstvo, alebo opustiť krajinu. Štefan mal oprávnené obavy z budúcnosti, preto si napriek správam o vojnovom ohrození Československa nacistickým Nemeckom vybral druhú možnosť," píšu Ľudovít Hallon a Zdeněk Jirásek v životopisnej knihe Dubček.

V súlade so svojím presvedčením a rodinnou tradíciou vstúpil Alexander Dubček v roku 1939 do Komunistickej strany Slovenska (KSS). Vyučil sa za zámočníka a pracoval v Škodových závodoch v Dubnici nad Váhom. Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa jeho otec aktívne zapojil do odboja. Bol väznený, posledné mesiace vojny strávil v tábore v nemeckom Mauthausene.

Po vypuknutí Slovenského národného povstania sa doň so zbraňou v ruke zapojili aj bratia Dubčekovci. Alexander bol počas bojov ťažko zranený, jeho brata Júliusa zastrelila nemecká hliadka necelé štyri mesiace pred oslobodením.

Po skončení vojny sa Alexander Dubček usadil v Trenčíne, kde pracoval ako technik v droždiarni. V septembri 1945 sa oženil s Annou Ondrisovou – dcérou rodinných priateľov Dubčekovcov. V polovici roku 1949 dostal ponuku stať sa plateným straníckym pracovníkom na Obvodnom výbore KSS v Trenčíne. Pracoval tu ako organizačný tajomník, v januári 1953 sa stal vedúcim tajomníkom Krajského výboru KSS v Banskej Bystrici. Práca odštartovala jeho politickú dráhu.