< sekcia Import

ECAV chystá oslavy príchodu Cyrila a Metoda spolu s cirkvami v ČR

Na ikone je zobrazený sv. Cyril a Metod, autor Vincent 2007. Foto: TASR/Milan Kapusta

Nad oslavami na hrade Branč, podobne ako nad stretnutím v Nitre, kde paralelne Rímskokatolícka cirkev organizuje svätú omšu, prevzal záštitu prezident SR Ivan Gašparovič.

Bratislava 27. januára (TASR) - Generálne presbyterstvo Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku (ECAV) po dohode s Českobratskou cirkvou evanjelickou a Sliezskou evanjelickou cirkvou augsburského vyznania schválilo zorganizovanie spoločných osláv 1150. výročia príchodu vierozvestov Cyrila a Metoda na naše územie. Budú sa konať 4. a 5. júla 2013 na hrade Branč, informoval TASR riaditeľ Generálneho biskupského úradu ECAV v Bratislave Dušan Vagaský.


Pokračoval, že nad týmto podujatím, podobne ako nad stretnutím v Nitre, kde paralelne Rímskokatolícka cirkev organizuje svätú omšu, prevzal záštitu prezident SR Ivan Gašparovič. Na slávnosť na hrade Branč boli pozvaní aj veriaci ďalších cirkví združených v Ekumenickej rade cirkví, ktoré pozvanie prijali.

"Slávnosti na Branči, kde sa veriaci Západného dištriktu ECAV už tradične na sviatok Cyrila a Metoda stretávajú na svojom dištriktuálnom dni, aby si pripomenuli výročie príchodu vierozvestov na naše územie, ale aj upálenie majstra Jana Husa a utrpenie martýrov väznených pre vieru na tomto mieste, sa v tomto roku stanú slávnosťami česko-slovenskými a ekumenickými," vyzdvihol Vagaský.

Česko-slovenské evanjelické slávnosti pri príležitosti 1150. výročia príchodu Cyrila a Metoda na územie Veľkej Moravy sa začnú 4. júla podvečer stretnutím mládeže na Branči. V piatok 5. júla o 10.00 h sa na hrade Branč uskutočnia služby Božie, na ktorých kazateľom bude generálny biskup ECAV Miloš Klátik. Popoludní sa uskutoční v Podbranči program duchovného slova a hudby. Program osláv bude ECAV podrobnejšie aktualizovať.

Zrúcanina hradu Branč leží na kopci Myjavskej pahorkatiny nad Podzámkom, miestnou časťou obce Podbranč. Hrad nechal postaviť magister Aba z Hlohovca medzi rokmi 1251-1297. V ďalších rokoch sa na hrade vystriedalo vyše 40 majiteľov. V roku 1309 hrad získal Matúš Čák Trenčiansky, krátky čas ho vlastnil aj český kráľ Jan Luxemburský, v roku 1394 Žigmund Luxemburský. V období tureckých vojen slúžil ako útočisko okolitému obyvateľstvu.

V rokoch 1674 až 1675 bol hrad prechodnou väznicou reformovaných a evanjelických kňazov, ktorých bratislavský súd odsúdil na galeje. Túto skutočnosť pripomína pamätník, ale aj každoročné služby Božie na hrade, priblížil Vagaský.