Tel Aviv 9. novembra (TASR) - Predseda strany Jašar Gadi Eizenkot, ktorého prezident Jicchak Herzog poveril zostavením novej vlády, má viacero možností pre zabezpečenie nadpolovičnej podpory (61 poslancov) v 120-člennom parlamente. Podľa agentúry AFP sa však ani jedna z nich pre bývalého náčelníka generálneho štábu nejaví ako ideálna, píše TASR.

Herzog v nedeľu oficiálne poveril Eizekonta zostavením vlády a stanovil mu lehotu 28 dní na získanie väčšiny 61 hlasov v Knesete. Túto lehotu mu môže predĺžiť o 14 dní.

Eizenkot vyzval na vytvorenie vlády „národnej núdze“, aby odstavil od moci premiéra Benjamina Netanjahua, ktorého označil za hrozbu pre demokraciu. Navrhol, aby šlo spočiatku o menšinovú vládu - ostatné strany by sa k nej nepripojili hneď, hlasovali by však za jej vytvorenie a jeho vymenovanie za premiéra.

Jednou z možností je podpora arabských strán, ktoré vo voľbách získali rekordných 19 mandátov. Eizenkotov blok získal 48 kresiel a takto by si zabezpečil väčšinu.

Táto vláda by však bola podľa AFP nestabilná. Strany izraelských Arabov by mohli spôsobiť pád Eisenkota v prípade očakávaných nezhôd v politických otázkach, vrátane intenzívneho vojenského tlaku Izraela v Pásme Gazy.

Netanjahu, ktorého vládny blok získal 53 kresiel, opakovane odmietol spoluprácu s arabskými stranami a obvinil ich z „ukradnutia volieb“. Vládu s ich podporou považuje za hrozbu pre židovský charakter Izraela.

Eizenkot sa môže spoliehať primárne na arabskú stranu Raam, ktorá má osem poslancov a je vnímaná ako umiernenejšia v porovnaní s arabskou Spoločnou kandidátkou. Podmienkou by bolo, aby Spoločná kandidátka s 11 hlasmi prinajmenšom nepodporila návrhy na vyslovenie nedôvery novej vláde.

Avigdor Liberman zo strany Izrael, náš domov (Jisrael bejtenu) z Eizenkotovho bloku však tvrdí, že arabské strany by nemali byť súčasťou vlády. Jeho sedem poslancov sa preto nepridá k takejto vláde.

Ďalšou možnosťou pre Eizenkota je spojenectvo s ultraortodoxnými židovskými stranami.

Opozícia však pred voľbami sľubovala zrušiť výnimku z povinnej vojenskej služby pre ultraortodoxných Židov. V izraelskej spoločnosti výnimka vyvoláva kritiku, pretože záložníci v súčasnej napätej situácii opakovane nastupujú na vojenskú službu.

Liberman pripustil možnosť spojenectva s touto komunitou, hoci predtým označil ultraortodoxných Židov za „proti-židovských“. Takýmto spojenectvom by však dosiahol odchod Netanjahua a zároveň sa vyhol spolupráci s arabskými stranami.

Ultraortodoxné strany Zjednotený judaizmus Tóry (UTJ) a Šas podporovali v minulosti Netanjahua. Podľa AFP by však mohli teraz využiť svojich 13 kresiel na to, aby pomohli Eizenkotovi získať potrebnú väčšinu výmenou za prijatie zákona, ktorý by zakotvil výnimku z povinnej vojenskej služby pre študentov Tóry.

Predseda ľavicovej opozičnej strany Demokrati Jair Golan z opozičného bloku je zástancom spolupráce s arabskými stranami a podľa AFP žartoval, že Liberman by mal zostaviť vládu s Netanjahuom, ak nechce povolať ultraortodoxných židov do vojenskej služby alebo zrušiť kontroverzné reformy dlhoročného premiéra.

Ďalšou možnosťou je vláda národnej jednoty, ale viesť by ju chcel aj Eizenkot aj Netanjahu.

Eizenkot verejne Netanjahua označil za nebezpečného a nespôsobilého viesť Izrael. Poukázal na jeho zlyhanie, keď nezabránil teroristickému útoku palestínskeho militantného hnutia Hamas zo 7. októbra 2023 či čelil obvineniam z korupcie.

Netanjahu neprejavil záujem pôsobiť vo vláde pod vedením Eizenkota a AFP poznamenala, že ak by nebol premiérom, prišiel by o imunitu.

Ak však Eizenkot nenájde inú možnosť, vládou národnej jednoty by sa vyhol predčasným voľbám. Podľa pozorovateľov by v nich opozícia dosiahla horšie výsledky, ako má teraz.

Herzog naznačil, že by uvítal vládu národnej jednoty, ktorá by zmiernila polarizáciu v Izraeli. Pre nestabilnú politickú situáciu sa tam v rokoch 2019 - 2022 päťkrát konali predčasné parlamentné voľby.

Vládu národnej jednoty v máji 2020 zložil Netanjahu so svojím politickým oponentom Bennym Gancom. Koaličná dohoda obsahovala rotačný mechanizmus (Netanjahu mal byť premiérom prvých 18 mesiacov, potom Ganc). Vláda sa však rozpadla už v decembri kvôli neschopnosti schváliť štátny rozpočet