Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 17. december 2025
< sekcia Import

Ekonomika eurozóny v 3. kvartáli medziročne vzrástla o 1,4 %

Na archívnej snímke Európska centrálna banka. Foto: TASR/AP

Hrubý domáci produkt (HDP) eurozóny za tri mesiace od júla do septembra 2025 medzikvartálne stúpol o 0,2 % po zvýšení o 0,1 % v predchádzajúcich troch mesiacoch.

Luxemburg 14. novembra (TASR) - Ekonomika eurozóny aj celej Európskej únie (EÚ) pokračovala v 3. štvrťroku v miernom raste. TASR o tom informuje na základe správy európskeho štatistického úradu Eurostat.

Hrubý domáci produkt (HDP) eurozóny za tri mesiace od júla do septembra 2025 medzikvartálne stúpol o 0,2 % po zvýšení o 0,1 % v predchádzajúcich troch mesiacoch. Ekonomika EÚ expandovala o 0,3 % po náraste o 0,2 %, uviedol Eurostat vo svojom rýchlom odhade. V medziročnom porovnaní ekonomika eurozóny vzrástla o 1,4 % a ekonomika EÚ o 1,6 % po +1,5 %, respektíve +1,6 % v 2. kvartáli.

Spomedzi členských štátov EÚ, pre ktoré mal Eurostat k dispozícii údaje, najprudší medzikvartálny nárast HDP zaznamenal v 3. štvrťroku Cyprus (+0,9 %), za ktorým nasledovali Poľsko, Portugalsko a Slovinsko (vo všetkých +0,8 %). Slovenský HDP si medzikvartálne polepšil o 0,3 %. Nemecký HDP v medzikvartálnom porovnaní stagnoval a francúzsky sa zvýšil o 0,5 %.

V medziročnom porovnaní najrýchlejšie rástlo Írsko, ktorého HDP vyskočil o 12,3 %. Poľský HDP stúpol o 3,7 %, cyperský o 3,6 %, bulharský o 3,2 %, španielsky o 2,8 % a český o 2,7 %. Slovenská ekonomika v 3. kvartáli medziročne expandovala o 0,9 %. Nemecká ekonomika medziročne vzrástla o 0,3 % a francúzska o 0,9 %.

Počet zamestnaných osôb sa v 3. štvrťroku 2025 v medzikvartálnom porovnaní v eurozóne zvýšil o 0,1 % a v EÚ o 0,2 %. V medziročnom porovnaní zamestnanosť v eurozóne vzrástla o 0,5 % a v EÚ o 0,6 %.

Obchodný prebytok eurozóny v septembri prudko vzrástol



Obchodný prebytok eurozóny v septembri prudko vzrástol a dostal sa na najvyššiu úroveň za uplynulých šesť mesiacov. TASR o tom informuje na základe správy európskeho štatistického úradu Eurostat.

Bilancia zahraničného obchodu s tovarmi eurozóny skončila v septembri s prebytkom 19,4 miliardy eur po +12,9 miliardy eur v rovnakom mesiaci pred rokom, uviedol Eurostat vo svojom prvom odhade. V auguste prebytok dosiahol len 1,9 miliardy eur. Septembrový prebytok bol najvyšší od marca.

Vývoz tovarov z eurozóny v septembri medziročne stúpol o 7,7 % na 256,6 miliardy eur a dovoz sa zvýšil o 5,3 % na 237,1 miliardy eur.

Za prvých 9 mesiacov (od januára do septembra) klesol prebytok eurozóny na 128,7 miliardy euro zo 134,3 miliardy eur v rovnakom období pred rokom. Export vzrástol o 3,1 % a import o 3,6 %.

Prebytok obchodu s tovarmi EÚ sa v septembri tiež výrazne zvýšil, keď vyskočil na 16,3 miliardy eur z 9,5 miliardy eur v rovnakom mesiaci pred rokom. V auguste skončil zahraničný obchod EÚ s deficitom 4,5 miliardy eur. Vývoz tovarov z EÚ v septembri medziročne vzrástol o 6,0 % a dovoz o 3,8 %.

Obchodný prebytok EÚ sa za prvých 9 mesiacov znížil na 104,3 miliardy eur zo 113 miliárd eur v rovnakom období pred rokom. Export vzrástol o 3 % a import o 3,6 %.

Vyše 80 % pracovníkov získalo prácu vďaka európskemu globalizačnému fondu



Celkovo až 81 percent prepustených pracovníkov v troch členských krajinách EÚ si našlo nové zamestnanie v priebehu 18 mesiacov od získania podpory z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF). Uvádza sa to v správe, ktorú v piatok zverejnila Európska komisia (EK), informuje bruselský spravodajca TASR.

Najnovšia dvojročná správa o činnosti EGF zdôraznila kľúčovú úlohu fondu pri pomoci prepusteným pracovníkom pri rekvalifikácii a opätovnom začleňovaní sa na trh práce. Vďaka podpore tohto fondu si pracovníci mohli osvojiť nové zručnosti vrátane digitálnych zručností, pripraviť sa na nové pracovné príležitosti prostredníctvom mentoringu, kariérneho poradenstva a pomoci pri hľadaní zamestnania alebo si založili vlastný podnik.

Čísla zo zverejnenej správy vychádzajú zo záverečných správ o vykonávaní opatrení EGF predložených v rokoch 2023 a 2024, ktoré sa týkali podpory pre vyše 5300 prepustených pracovníkov. Správa naznačila, že v rokoch 2023 a 2024 EK dostala sedem žiadostí o podporu z EGF od troch členských štátov - Belgicko, Dánsko a Nemecko. Tie ponúkli podporu 5600 pracovníkom, ktorí predtým prišli o svoje zamestnanie. V týchto dvoch rokoch fond investoval 16,4 milióna eur do odbornej prípravy, hľadania práce a iných foriem podpory.

Výkonná viceprezidentka EK pre sociálne práva a zručnosti, kvalitné pracovné miesta a pripravenosť Roxana Minzatuová v správe pre médiá uviedla, že Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii je kľúčový pri pomoci prepusteným pracovníkom, pričom mnohí z nich boli z prostredia automobilového priemyslu a iných odvetví, ktoré prechádzajú zásadnými transformáciami.

„Podporou ľudí pri učení sa novým zručnostiam, hľadaní nových pracovných miest alebo zakladaní vlastných podnikov im EGF dáva skutočnú príležitosť zostať súčasťou trhu práce a poberať príjem. Posilňuje tiež odolnosť európskych trhov práce a ekonomík,“ vysvetlila komisárka.

Od roku 2007 EGF poskytol na podporu celkom 719 miliónov eur pri 185 prípadoch hromadného prepúšťania a ponúkol podporu viac ako 175.000 prepusteným pracovníkom v 20 členských štátoch Únie.