Miláno 7. februára (TASR) - Otvárací ceremoniál na ZOH 2026 nadchol fanúšikov i športovcov. Bol unikátny, keďže sa prvýkrát v histórii konal naraz na štyroch miestach. Hlavný ceremoniál prebiehal na ikonickom futbalovom štadióne San Siro v Miláne, kde malo Slovensko vďaka hokejistom najpočetnejšiu výpravu. Asistent trénera Peter Frühauf zažil počas neho viaceré nezabudnuteľné momenty.

Druhý ceremoniál sa odohrával v tradičnom horskom stredisku zimných športov Cortine d’Ampezzo. Okrem Milána a Cortiny sa konali sprievody aj v ďalších dvoch súťažných centrách - pod skokanskými mostíkmi v Predazze a v Livigne. Organizátori tým chceli umožniť účasť väčšiemu počtu olympionikov, keďže hry sú rozprestreté po najširšom území v histórii. „Bolo neskutočné ako blízko sme boli k všetkému. Aj k vrcholným predstaviteľom olympijského výboru a olympijského hnutia, takže neuveriteľný pocit. Cítiť tú masu ľudí, či už kričali, alebo nekričali, to bol neuveriteľný pocit a nedá sa opísať slovami. Kto toto nezažil a hlavne z tej pozície olympionika, tak veľmi ťažko pochopí aký to je neskutočný pocit národnej hrdosti a zadosťučinenia byť medzi tak skvelými športovcami a osobnosťami,“ povedal Frühauf pre TASR.

Hlavnou témou otváracieho ceremoniálu bola harmónia, ktorá mala upozorniť na súlad i kontrast dvoch hlavných centier hier - veľkomesta Milána a horského strediska Cortiny. Celý program rozprával príbeh prepojenia ľudí, regiónov a kultúr, zároveň predstavil Taliansko ako krajinu kreativity, emócií a silnej identity. Medzi veľmi silné emočné zážitky patrilo vystúpenie Andreu Bocelliho, ktorý zaspieval áriu z posledného aktu opery Turandot od Giacoma Pucciniho - Nessun dorma. Taliansky tenorista prišiel o zrak, keď bol ešte len tínedžer, no tento hendikep ho nepribrzdil. Je celosvetovo uznávaný ako líder talianskej vokálnej tradície a po celom svete predal viac ako 90 miliónov nahrávok, čím sa stal najpredávanejším umelcom klasickej hudby. V priebehu rokov prekonal všetky rekordy hudobného priemyslu, vystupoval na všetkých významných svetových pódiách a vydal 17 štúdiových albumov. Jeho hlas patrí medzi najkrajšie na svete a počas svojej kariéry ho nominovali na šesť cien Grammy a šesť cien Latin Grammy. Patrí mu hviezda na chodníku slávy v Hollywoode, získal ju v roku 2010. „Bolo to neuveriteľné. My sme sa o tom rozprávali s naším hovorcom Petrom Jánošíkom, že chcel ísť na jeho koncert a zaplatil by si aj neskutočné peniaze za to, aby ho videl z prvého radu. Aj to zvažoval, ale nakoniec to osud zariadil pre nás všetkých tak, že sme boli od neho na dotyk ruky. Bol neuveriteľný aj s tým orchestrom, ktorý ho sprevádzal a aj s tou kulisou, ktorá v podstate podporila ten jeho skvelý výkon,“ pokračoval Frühauf.

Ďalší pamätný a nečakaný moment nastal, keď herečka Charlize Theronová vošla na milánsky štadión a predniesla posolstvo mieru a jednoty, pričom si požičala slová Nelsona Mandelu, zosnulého aktivistu proti apartheidu a prvého prezidenta Juhoafrickej republiky. Pre Frühaufa to bol veľký zážitok: „Ja som veľký fanúšik Charlize Theronovej a absolútne som nečakal, že tam bude. A aj keď tam bola krátko, pre mňa to bol veľmi príjemný šok. Ale celkovo ten program, ako to bolo zladené, to bolo nádherné. My sme prvú časť programu pred našim nástupom nevideli, ale prišlo nám to veľmi dobre zorganizované, aj čo sa týka nášho nástupu, že sme nečakali veľa hodín, ako to bolo na minulej olympiáde. Nástup samotný bol neuveriteľný, ten tlak z tých tribún bol mimoriadny. Mali sme tam pár Slovákov, ktorí na nás kričali, videli sme ich, registrovali sme ich. Ale aj to, že aj domáci, alebo celkovo ľudia z celého sveta ocenili každú jednu krajinu, či už kričaním, alebo potleskom to bolo skvelé. Najmä to, že ľudia si uvedomujú, že ktokoľvek tu je, ten si to zaslúžil. Je za tým veľmi veľa driny a ľudia tomu rozumejú po celom svete, oceňujú to a to je skvelé. A my sme mohli odprezentovať naše farby a našu krajinu.“

Foto: TASR/AP

San Siro však bolo svedkom takejto veľkej udalosti naposledy. Talianske futbalové kluby AC Miláno a Inter Miláno, ktoré na ňom hrajú svoje zápasy, sa s mestom dohodli na kúpe štadióna i pozemkov v jeho okolí. Na mieste plánujú postaviť úplne nový štadión. „Je to majestátny stánok. Futbal už teraz toľko nesledujem, lebo na to nie je čas, ale predtým som ho celé roky sledoval. A keď si predstavím, akí skvelí hráči, aké osobnosti tam hrali a predvádzali svoje umenie, tak som si uvedomil, pod akým tlakom boli v zápase, aby predviedli výkony. Jano Lašák povedal, že nech si predstavím, že som ten futbalista, čo dá gól za ten milánsky klub. To je neopísateľné, ťažko sa to vysvetľuje. Ten štadión dýcha históriou a preto ma mrzí, že ho majú búrať. Nevedel som o tom a mrzí ma, že to skončí, lebo s každým štadiónom skončí kus histórie a kus života. Fanúšikovia tam prežili skvelé emócie a to všetko zbúraním skončí. Ale bohužiaľ, doba ide dopredu, takže takto to je a pokrok nezastavíš a história už zostane len v srdci a myšlienkach,“ uzavrel Frühauf pre TASR.







/vyslaný redaktor TASR Michal Runák/