Po Atlante a Sydney som si myslel,že OH-zlato vyhrám

Jozef Gönci sa lúčil s medzinárodnou kariérou po dostrieľaní disciplíny, ktorá ho koncom 90. rokov minulého storočia a začiatkom nového tisícročia preslávila - "kráľovskou" disciplínou puškárov 3x40.

Bol z nej unavený, rovnako ako po prvých dvoch súťažiach. Ako sám niekoľkokrát zdôraznil, februárová operácia oka mu pomohla riešiť jeho astigmatizmus iba krátko, v Londýne ho každý jeden výstrel "bolel". "Myslím si, že som sa s poslednými pretekmi viac natrápil, ako si ich užil. Musel som viackrát zaostrovať, vysililo ma to. Ten výsledný nástrel je taký, aký bol počas sezóny, nič som k nemu nepridal," povedal po získaní 31. miesta v OH. K nemu má 39. v štandardnej malokalibrovke 60 a rovnako 31. miestom načal svoje účinkovanie v Londýne vo vzduchovej puške. Nebola bývala pomohla redukcia štartov na olympijskej strelnici, keď boli preteky tak vyčerpávajúce? Prečo sa nedalo odhlásiť aspoň z jednej z nich? "Jednoducho preto, lebo v žiadnej som sa necítil, aby som mohol konkurovať finálovej osmičke. Reprezentoval som všetkých puškárov na Slovensku. Chcel som to odstrieľať za nich, najlepšie, ako som vedel."



Smútiť za olympijskou súťažnou atmosférou nebude, ani úzkosť z definitívneho konca ho k slzám po poslednom výstrele nepremohli. "Nie, neboli. A ani nebudú. Možno, keď budem sám. Celý deň som rozmýšľal, aký to bude pocit. Čo to bude po poslednom výstrele... Neviem to opísať. Je mi ľúto umiestnení, ale som rád, že som sa s tým popasoval. Moja kariéra bola krásna, výborná, miestami neprekonateľná. Ráno som vstal a vedel som, že večer pôjdem na zlato. Boli aj momenty, ktoré neboli najkrajšie, ale toto celé je šport. Naučil ma trpezlivosti, rozvahe. Bojovať sám so sebou, v živote to funguje podobne. Streľba mi dala veľa kamarátov a asi aj príliš veľa trénerov," dovolil si na koniec všetko obsahujúceho monológu siahnuť aj po vtipkovaní Gönci.

Od juniórov po Peking.

V juniorskej kategórii vicemajster sveta a dvojnásobný majster Európy si o pozornosť slovenskej verejnosti definitívne zapýtal v Atlante, kde v 22 rokoch získal vôbec prvú slovenskú medailu - bronz za 3. miesto v ĽM 60. V roku 1998 sa stal definitívne aj kráľom - vystrieľal si titul majstra sveta v Barcelone. Jeho kariéra smerovala stále nahor a vrchol mal prísť na OH 2000 v Sydney. Niekoľkonásobne umocnená smola - chrípkové ochorenie ho však oslabilo a prakticky vyradilo z okruhu favoritov v disciplínach, v ktorých nastúpil. "I keď som bol chorý, ukázalo sa postupom času, že pre slovenského športovca je 8. finálové miesto obrovským úspechom. Po týchto dvoch OH som si myslel, že zlato na OH ešte vyhrám. Prvé tri olympiády boli super, veľa bodovaných pozícií a veľa dobrého. Potom som sa posunul vekovo, priority sa zmenili. Od Pekingu bolo u mňa menšie trápenie v streľbe. Prepol som niekam inam," pozrel sa späť na prvú časť olympijských štartov Gönci a bolo vidieť, že ich od pokračovania oddelil hrubou čiarou: "Peking bolo jedno nešťastie, toto bolo na rozlúčku akceptovateľné, s tým, že umiestnenia dobré neboli."

Foto: TASR/Pavel Neubauer

V hodnotovom rebríčku vraj postupom času získala čoraz viac zlatá medaila na MS. Tým, že svetová strešná organizácia ISSF, usporadúva MS každé 4 roky, šampionát sa dostáva vo vzácnosti na roveň OH. "Asi titul majstra sveta je najviac. Vždy som rozprával, že najvyššie je olympijská medaila, ale teraz už nie som si istý. Jednoznačne sa to však povedať nedá." Jeho najemotívnejší moment sa však predsa viaže s piatimi kruhmi. "V Aténach, keď som potreboval dať posledným výstrelom desinu, aby som si zachránil bronz pred Kórejčanom. Mal náskok 6 desatín, a hecoval som sa, že to musí byť najlepší výstrel, aký som kedy mal a dal som 10,4 on to pokazil a po výstrele sme boli všetci šťastní."

Na návrat nemyslí, téma kariéry je už uzavretá. "Skončil som ako športový strelec a neviem si predstaviť ďalší návrat do reprezentácie. Na slovenských pretekoch sa ešte ukážem. Ale už žiadnych 8-10 hodín na strelnici denne. Robil som to 20 rokov a stačilo, v tomto mám úplne jasno." Najúspešnejší slovenský strelec, ktorý už dovŕšil 38 rokov, prezradil, že ratolesti slovenského strelectva už dlhšie sleduje. Trénersky to však vo všeobecnosti ideálne nie je na Slovensku, Gönci si problém všimol a flintu do žita hádzať nemieni. Tú reprezentačnú síce na klinec zavesí, ale svoje skúsenosti chce posúvať športovcom ďalej. A za cieľ si postavil vychovávanie nových olympionikov. "Chodím po Slovensku a všímam si, že sú veľké nedostatky na trénerských pozíciách. Ja som sa s Vlasťom Veselkom dohodol tiež individuálne, mimo štátnych peňazí. Ale teraz je čas, aby mali puškári dobrého trénera a myslím si, že túto úlohu zvládnem. A vychovám minimálne olympijských účastníkov."