Hamburg/Bratislava 27. mája (TASR) - Vojnová loď Bismarck, pomenovaná po "železnom kancelárovi" Ottovi von Bismarckovi, sa pýšila hneď niekoľkými "naj". Bolo to najväčšie, najsilnejšie, najlepšie vyzbrojené a najznámejšie plavidlo Kriegsmarine - vojnového námorníctva nacistického Nemecka, ktoré patrilo k najväčším lodiam svoje doby. Zúčastnilo sa však iba na jednej-jedinej bitke, ktorá sa mu stala osudnou.

Vo štvrtok 27. mája uplynie od potopenia vojnovej lode Bismarck 80 rokov.

Od začiatku bola konštruovaná ako vlajková loď nemeckého vojnového námorníctva a považovaná prakticky za nepotopiteľnú. Práce na stavbe lode Bismarck sa začali 1. júla 1936. O necelé tri roky - 14. februára 1939 – bol pri spustený na vodu prítomný aj nacistický vodca Adolf Hitler, ktorý túžil po ovládaní Atlantického oceánu a zničení spojeneckých zásobovacích konvojov. Do prístavu v Hamburgu prišlo v tento deň okolo 60.000 ľudí a plavidlo pokrstila Dorothea von Löwenfeldová, vnučka Otta von Bismarcka.

Do výzbroje Kriegsmarine bol 251 metrov dlhý a 36 metrov široký plávajúci gigant zaradený 24. augusta 1940. Vojnová loď Bismarck bola vyzbrojená ôsmimi delami kalibru 380 mm v štyroch dvojhlavňových vežiach, 12 delami kalibru 150 mm, ďalej 32 kanónmi a 12 guľometmi. Delá strieľali až do vzdialenosti 35 kilometrov. Na palube Bismarcku, posádku ktorého tvorilo viac ako dve tisíc námorníkov, bolo aj šesť prieskumných hydroplánov Arado Ar 196.

Na svoju prvú, a zároveň poslednú bojovú misiu, vyplával Bismarck 19. mája 1941 z prístavného mesta Gdyňa pod velením admirála Günthera Lütjensa. Spolu s ťažkým krížnikom Prinz Eugen smeroval do Nórska, odkiaľ sa mali presunúť do Atlantického oceánu, kde mali v rámci operácie Rheinübung (cvičenie Rýn) poľovať na spojenecké obchodné lode.

Počas plavby do Atlantiku sa jej podarilo 24. mája zneškodniť a potopiť pýchu britskej vojnovej flotily krížnik HMS Hood. Britské velenie bolo značne znepokojené predstavou, že nemecké vojnové lode by operovali vo vodách Atlantického oceánu, čím by ohrozovali životne dôležité trasy zásobovacích lodí.

Po strate najväčšej lode Royal Navy - Kráľovského vojenského námorníctva, ktorá vyvolala na britských ostrovoch veľké rozčarovanie sa stalo zničenie nemeckej vojnovej lode Bismarck prestížnou úlohou a prioritou britského loďstva. Premiér Winston Churchill formuloval admiralite rozkaz jednoznačne: "Vašou úlohou je potopiť Bismarck. Nič nie je v tejto chvíli dôležitejšie!"

Na vypátranie a potopenie jedinej nepriateľskej lode nasadil Londýn viac ako 50 vojnových lodí a približne 50 lietadiel, ktoré podnikli 300 leteckých útokov.

Krížnik Bismarck klesol ku dnu 27. mája 1941 o 10.39 h. spolu s admirálom Lütjensom a väčšinou posádky. Z viac ako dve tisíc námorníkov sa zachránilo len 115. Britské lode totiž prerušili záchranné práce, lebo sa obávali útokov nemeckých ponoriek.

Vrak bojovej lode ležiaci na dne Atlantiku sa stal od svojho objavenia v júni 1989 cieľom viacerých prieskumných výprav a expedícií, pričom vzniklo viacero verzií o potopení Bismarcku. Oficiálna verzia je taká, že to boli britské lode, ktoré potopili pýchu vtedajšieho nemeckého vojnového loďstva. Jedna z verzií, odvolávajúca sa na výpovede zachránených nemeckých námorníkov, ale hovorí o tom, že rozkaz na potopenie lode vydali Nemci preto, aby sa nedostala do rúk nepriateľa.

Do výskumu sa zapojil aj režisér filmu Titanic James Cameron, ktorý tvrdí, že keby sa mala loď potopiť len na základe poškodení, ktoré jej spôsobili Briti, muselo by to trvať dlhšie. Či už spôsobili potopenie britské torpéda alebo vlastná posádka, experti sa zhodujú na tom, že vojnová loď Bismarck bola tak poškodená, že britským lodiam by už netrvalo dlho, aby ju potopili.