Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 17. november 2026Meniny má Klaudia
< sekcia Import

Hospodárska prognóza EÚ očakáva pokračujúci rast

Na archívnej snímke zamestnanci oceliarne. Foto: TASR

Komisia očakáva, že reálny HDP EÚ v roku 2026 vzrastie o 1,4 %, viac ako sa predpokladalo na jar.

Brusel 17. novembra (TASR) - Hospodárstvo Európskej únie (EÚ) v prvých troch štvrťrokoch 2026 bolo odolnejšie, než sa očakávalo a malo by naďalej rásť aj napriek silnejším a pretrvávajúcejším inflačným tlakom či prísnejším podmienkam financovania. Vyplýva to z jesennej hospodárskej prognózy, ktorú v utorok zverejnila Európska komisia (EK), informuje spravodajca TASR.

Komisia očakáva, že reálny HDP EÚ v roku 2026 vzrastie o 1,4 %, viac ako sa predpokladalo na jar. V roku 2027 by mal rast pokračovať na úrovni 1,4 % a v roku 2028 dosiahnuť 1,5 %. Podobný vývoj sa očakáva aj v eurozóne, kde by mal reálny HDP v rokoch 2026 a 2027 vzrásť o 1,2 % a v roku 2028 o 1,3 %.

Ročná miera inflácie v EÚ by mala v roku 2026 dosiahnuť 3,3 % a v roku 2027 3,2 % - výrazne viac, než sa predpovedalo na jar - pričom v roku 2028 by mala klesnúť na 2,3 %. Podobný trend sa očakáva aj v eurozóne, kde by inflácia mala v roku 2026 dosiahnuť 3,2 %, v roku 2027 3,1 % a v roku 2028 klesnúť na 2,1 %.

Rast v prvých troch štvrťrokoch 2026 bol podporený stabilnou spotrebou a oživením vývozu tovaru, čo pozitívne ovplyvnilo výrobnú činnosť. Investície zaostali za očakávaniami.

Rastúce životné náklady naďalej zaťažujú reálny disponibilný príjem domácností, čo spomaľuje rast súkromnej spotreby na 1,3 % v roku 2026 a 1,1 % v roku 2027. So zmierňovaním inflácie by sa rast spotreby mal v roku 2028 dostať na 1,3 %.

Oživenie vývozu v prvej polovici roka 2026 bolo do značnej miery poháňané silným externým dopytom najmä po medziproduktoch pre globálnu výstavbu infraštruktúry pre umelú inteligenciu a elektrifikáciu. Rast vývozu tovaru by mal zostať dôležitým motorom aktivity aj v budúcom roku, keďže globálny obchod sa stabilne rozširuje.

Avšak rast investícií by mal zostať utlmený. Vysoké úrokové sadzby zaťažujú bytovú výstavbu, ktorá sa bude zrejme zmenšovať a následne zotavovať len postupne.

Výdavky na infraštruktúru tento rok profitujú z impulzu z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Jeho vplyv od roku 2027 čiastočne nahradia iné fondy EÚ, napríklad výdavky na súdržnosť.

Investície do zariadení a iných aktív, najmä nehmotných, sú podporované silným globálnym dopytom napriek pretrvávajúcej neistote a prísnejším podmienkam financovania.

Komisia predpokladá, že rast cien energií sa v budúcom roku zmierni, keďže očakávaný postupný pokles maloobchodných cien pohonných látok viac kompenzuje rast cien elektriny a plynu. Rast cien potravín začal v októbri a mal by sa zrýchliť, čo spôsobuje oneskorený prenos vyšších cien energií a hnojív a narušenie úrody spôsobeným extrémnym počasím v lete 2026. Očakáva sa, že celková inflácia v EÚ dosiahne vrchol nad 4 % medzi koncom roka 2026 a začiatkom roka 2027 a následne sa bude zmierňovať.

EK predpokladá, že rast zamestnanosti sa spomalí, hoci v roku 2026 pribudlo 800.000 ďalších pracovných miest. Miera nezamestnanosti by mala zostať na rekordne nízkej úrovni, tesne nad 6 %.

Predpokladá sa, že mzdy porastú viac, ako sa očakávalo v jarnej prognóze, a mierne prekonajú infláciu.

Celkový deficit verejných financií v EÚ tento rok výrazne vzrastie v dôsledku zvyšovania výdavkov na obranu, rastúcich úrokových nákladov a opatrení na ochranu domácností a podnikov pred vysokými cenami energií. Očakáva sa, že deficit sa v rokoch 2027 a 2028 mierne zvýši a pomer dlhu k HDP v EÚ vzrastie z 82,6 % HDP v roku 2025 na 85,6 % v roku 2028.

Riziká pre hospodársky rast súvisia s vývojom prebiehajúcich konfliktov a ich dosahom na globálne trhy s energiami. Geopolitické napätie, tlaky na finančných trhoch, neistota v oblasti obchodnej politiky a séria technologických, bezpečnostných a klimatických rizík zostávajú významnými zdrojmi neistoty.

Riziká predstavuje aj umelá inteligencia (AI). Rýchlejšie zavádzanie AI by mohlo zvýšiť produktivitu a viesť k silnejšiemu rastu, zároveň môže priniesť výzvy pre trhy práce.

Komisia zdôraznila, že pokrok v reformách zameraných na odstránenie prekážok konkurencieschopnosti a rastu - ďalšia integrácia jednotného trhu, pokrok v oblasti únie úspor a investícií či zjednodušovania regulácií - by mohol podporiť silnejšiu hospodársku aktivitu, než sa v súčasnosti predpokladá.





(spravodajca TASR Jaromír Novak)