Bratislava 6. septembra (Teraz.sk) – Deklarácia k rozvoju spoločenského dialógu, ktorú predseda vlády Robert Fico (Smer-SD) koncom augusta podpísal s predstaviteľmi zamestnávateľov, odborármi, zástupcami samospráv, náboženskej aj vedeckej obce, je odpoveďou premiéra na opozičné demonštrácie. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.

Na rozdiel od vlád Igora Matoviča (hnutie Slovensko), Eduarda Hegera (Demokrati) a Ľudovíta Ódora (PS), ktorí mali podľa Hrabka iné problémy, ako podpisovať deklarácie so sociálnymi partnermi, vlády pod vedením R. Fica sa podľa neho vždy snažili aspoň navonok takéto posolstvá do spoločnosti vysielať.


Organizácie, s ktorými premiér podpísal spoločnú deklaráciu, totiž podľa Hrabka reprezentujú rádovo viac ľudí, ako sú opozičné strany schopné dostať na svoje protesty. „Predpokladám, že sa deklarácia vytiahne, keď príde na stôl nejaký pálčivý problém,“ odhadol Hrabko.



Oslavy 80. výročia Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici podľa rezortu obrany navštívilo 29. augusta viac ako 55 000 ľudí. Podľa Hrabka je však škoda, že okrúhle výročie jednej z najdôležitejších udalostí slovenskej histórie nepodporili účasťou vysokí štátni činitelia zo susedných štátov, prípadne predstavitelia Európskej únie. „Boli zastúpené krajiny, ale nie prvá politická liga,“ konštatoval Hrabko, podľa ktorého to naznačuje slabú pozíciu slovenskej zahraničnej politiky.

Politické dozvuky zrušenia Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) podľa Hrabka nebudú veľké a prekryjú ich iné udalosti. „Už na budúci týždeň si na NAKA pomaly nikto nespomenie,“ konštatoval. Zrušenie agentúry a jej nahradenie inými inštitúciami bolo podľa neho v kompetencii rezortu vnútra a policajného prezidenta. „Problém bude skôr v tom, ako sa bude nakladať s príslušníkmi zrušenej NAKA,“ upozornil Hrabko.

Slovensko má podľa neho dlhodobý problém so stabilitou inštitúcií, ktoré síce vybudované sú, ale každá nová vládna garnitúra do nich zasahuje. „Politická moc sa mení na základe vôle občanov, voličov. A nová moc prichádza s vlastnými predstavami, ale aj tie by mali mať svoje hranice,“ poznamenal Hrabko.

Na margo odchodu Richarda Sulíka z parlamentu Hrabko konštatoval, že politickým kartami príliš nezamieša. „Iná vec by bola, ak by bola SaS súčasťou vlády, ale to teraz nie je,“ povedal. Bývalý predseda SaS podľa neho chcel odísť zo slovenskej politiky už vtedy, keď kandidoval do Európskeho parlamentu, kde jeho strana tesne nepostúpila. Dodáva, že aj keď si Sulík ponechal funkciu čestného predsedu svojej strany, v tejto chvíli z vrcholnej politiky odchádza. Ak bude v budúcnosti politický dopyt po jeho návrate a on sám bude chcieť, môže sa podľa Hrabka pokúsiť o návrat. „Vždy bude a ostane tvárou SaS ako jeden z jej zakladateľov,“ uzavrel Hrabko.