Bratislava 3. augusta (Teraz.sk) – Koaličné strany nemusia mať veľké obavy z eventuálneho návratu prezidentského kandidáta Ivana Korčoka do domácej politiky, v úlohe straníckeho lídra by výrazným hráčom nebol. V TASR TV to pri hodnotení najdôležitejších udalostí prvého polroka 2024 povedal publicista Juraj Hrabko.

Dodal, že ak by mal Ivan Korčok vážny záujem o vstup do straníckej politiky, zodpovedajúce aktivity by rozbehol bezprostredne po prezidentských voľbách, kedy jeho meno v povedomí voličov najviac rezonovalo. „Železo treba kuť, kým je horúce. Keď vychladne, neukujete z neho nič,“ povedal Hrabko.



Dlhoročná úspešná diplomatická kariéra Ivana Korčoka podľa neho nie je zárukou, že by sa dokázal presadiť na domácej politickej scéne. „Záleží na rozhodnutí Ivana Korčoka. Ale na základe mojich skúseností môžem povedať, že ak by aj vstúpil do politiky, nebude z neho taký líder, z ktorého by koalícia mala mať obavy,“ konštatoval Hrabko.



Prezidentské voľby podľa nebo potvrdili, že minuloročné parlamentné voľby nepriniesli náhodný výsledok, ale reflektovali reálne rozloženie voličských preferencií. „Samozrejme, budeme niesť aj následky a dôsledky takýchto rozhodnutí, ale to je úplne v poriadku. Nešlo o omyl. V parlamentných voľbách voliči chceli a rozhodli, že naozaj chcú, aby v tomto volebnom období vládli strany, ktoré vyhrali voľby,“ konštatoval Hrabko.

Vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) zasa podľa neho voliči rozhodli o tom, ako si predstavujú rozloženie politickej reprezentácie Slovenska v EP. „Skôr ma mrzí, ako EP s výsledkami volieb narábal,“ poznamenal Hrabko na margo rozdelenia politických funkcií, ktoré podľa neho obišlo tretiu najsilnejšiu parlamentnú frakciu. „Ak odstrkujete, raz budete odstrčení takým spôsobom, aký ste vy použili proti vašim súperom,“ povedal.

Za udalosť, ktorá zásadným spôsobom ovplyvnila a ďalej bude ovplyvňovať slovenskú politiku, označil Hrabko pokus o atentát na premiéra. „Na to Robert Fico nemôže zabudnúť,“ konštatoval. Dodal, že podľa neho sa táto udalosť môže negatívne podpísať na prijímaní zákonov, ktoré obmedzia právo ľudí na zhromažďovanie. „Čomu slúžil napríklad už tzv. lex atentát,“ poznamenal.

V júli slovenskú politiku rozvírila správa, že Ukrajina jednostranne zastavila dodávky ruskej ropy cez ropovod Družba od spoločnosti Lukoil, čo poškodí najmä Slovensko a Maďarsko. Oba štáty už avizovali, že voči Ukrajine uplatnia sankcie. „Situácia nie je dobrá, nemalo k nej vôbec dôjsť. Rozumní politici by to nedopustili,“ konštatoval Hrabko.

Keďže problém vznikol z politických dôvodov, aj jeho riešenie je podľa Hrabka v rukách politikov. „Toto musí vyriešiť Robert Fico. A maďarský premiér spolu s ukrajinským,“ poznamenal Hrabko. Dodal, že ak je pravda, že Ukrajina konala s tichým súhlasom Európskej komisie, tak sa pomoci z európskej strany dočkáme len ťažko.