Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Úspech doterajšieho starostu mestskej časti Lörinca podľa Hrabka nebol výsledkom politiky celoštátnych strán, ale vyplýval zo záujmu voličov o riešenie lokálnych problémov (správa, PODCAST, VIDEO).
Autor Teraz.sk
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 31. októbra (Teraz.sk) – Na úrovni predsedov vyšších územných celkom a primátorov krajských miest prebehli spojené komunálne a regionálne voľby v znamení kontinuity a ich najväčším prekvapením je zvolenie Ladislava Lörinca (Košická strana) za primátora druhého najväčšieho slovenského mesta. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.
Úspech doterajšieho starostu mestskej časti Lörinca podľa Hrabka nebol výsledkom politiky veľkých celoštátnych strán, ale vyplýval zo záujmu voličov o riešenie lokálnych košických problémov. „Vždy je dobré, keď príde nová metla, ktorá dobre metie. A naviac, išlo tam o vec, nie o stranícku politiku, aj keď aj pán nový primátor má stranu,“ poznamenal Hrabko.
Naopak, pri voľbách primátora Bratislavy, kde svoju pozíciu obhájil opozičný kandidát Matúš Vallo, podľa Hrabka v kampani dominovali témy celoštátnej straníckej politiky. „Každý vie, že pán Ráž je nominantom Smeru-SD vo vláde. A podľa mňa pán Vallo toto urobil takticky veľmi dobre. Nedebatovalo sa veľmi o bratislavských problémoch. Pán Vallo to vždy otočil. Nechceme, aby tu vládol Smer,“ konštatoval Hrabko.
Vo všetkých ostatných krajských mestách buď obhájili pozície doterajší primátori, alebo primátor už nekandidoval a na jeho miesto bol zvolený doterajší viceprimátor.
Pozrite si rozhovor s J. Hrabkom v TASR TV:
Pozície obhájili aj všetci predsedovia VÚC. „Každý z nich okrem jedného dostal vyšší počet voličských hlasov, ako ich dostal pred štyrmi rokmi,“ poznamenal Hrabko.
Tesný volebný súboj však bol podľa neho napokon iba v Košickom samosprávnom kraji, kde s náskokom len o niečo viac ako 3000 hlasov obhájil svoju pozíciu doterajší predseda Rastislav Trnka (nezávislý), ktorý porazil kandidáta opozičných strán Mariána Porvažníka.
Vypočujte si rozhovor s J. Hrabkom v podobe PODCASTU:
Ak si budú chcieť politické strany vziať zo spojených komunálnych a regionálnych volieb nejaké ponaučenie do predvolebnej kampane v parlamentných voľbách, môžu ho podľa Hrabka získať detailnou analýzou správania sa voličov v konkrétnych regiónoch. „Dopodrobna to zanalyzovať od tej najmenšej obce a porovnávať s výsledkami pred štyrmi rokmi a porovnávať s parlamentnými voľbami spred troch rokov, aby vedeli, kde majú nedostatky, kde sú silní, kde kampaň musia viesť ráznejšie a kde môžu poľaviť, lebo tam sú si už istí,“ povedal.
Na otázku, ako hodnotí spojenie termínov komunálnych a regionálnych volieb, Hrabko odpovedal, že minimálne regionálnym voľbám to prospelo. „Prospelo to voľbám do vyšších územných celkov, pretože tým spojením sa zvýšila volebná účasť. To je nepochybné. Dovtedy patrili k tým na spodnej priečke, pomaly spolu s európskymi voľbami. A keď sa spojili, tak percento účasti narástlo,“ poznamenal Hrabko.
Predseda parlamentu Richard Raši (Hlas-SD) v TASR TV potvrdil svoj zámer vypísať parlamentné voľby na Slovensku na 25. september 2027. Podľa Hrabka to nie je oficiálny termín a môže sa ešte zmeniť, v tejto chvíli je však podľa neho pravdepodobnosť, že parlamentné voľby prebehnú v tomto termíne vysoká. „Zámerom je, aby parlamentné voľby boli v posledný možný termín, ktorý je v súlade s ústavou,“ poznamenal Hrabko.
Úspech doterajšieho starostu mestskej časti Lörinca podľa Hrabka nebol výsledkom politiky veľkých celoštátnych strán, ale vyplýval zo záujmu voličov o riešenie lokálnych košických problémov. „Vždy je dobré, keď príde nová metla, ktorá dobre metie. A naviac, išlo tam o vec, nie o stranícku politiku, aj keď aj pán nový primátor má stranu,“ poznamenal Hrabko.
Naopak, pri voľbách primátora Bratislavy, kde svoju pozíciu obhájil opozičný kandidát Matúš Vallo, podľa Hrabka v kampani dominovali témy celoštátnej straníckej politiky. „Každý vie, že pán Ráž je nominantom Smeru-SD vo vláde. A podľa mňa pán Vallo toto urobil takticky veľmi dobre. Nedebatovalo sa veľmi o bratislavských problémoch. Pán Vallo to vždy otočil. Nechceme, aby tu vládol Smer,“ konštatoval Hrabko.
Vo všetkých ostatných krajských mestách buď obhájili pozície doterajší primátori, alebo primátor už nekandidoval a na jeho miesto bol zvolený doterajší viceprimátor.
Pozrite si rozhovor s J. Hrabkom v TASR TV:
Pozície obhájili aj všetci predsedovia VÚC. „Každý z nich okrem jedného dostal vyšší počet voličských hlasov, ako ich dostal pred štyrmi rokmi,“ poznamenal Hrabko.
Tesný volebný súboj však bol podľa neho napokon iba v Košickom samosprávnom kraji, kde s náskokom len o niečo viac ako 3000 hlasov obhájil svoju pozíciu doterajší predseda Rastislav Trnka (nezávislý), ktorý porazil kandidáta opozičných strán Mariána Porvažníka.
Vypočujte si rozhovor s J. Hrabkom v podobe PODCASTU:
Ak si budú chcieť politické strany vziať zo spojených komunálnych a regionálnych volieb nejaké ponaučenie do predvolebnej kampane v parlamentných voľbách, môžu ho podľa Hrabka získať detailnou analýzou správania sa voličov v konkrétnych regiónoch. „Dopodrobna to zanalyzovať od tej najmenšej obce a porovnávať s výsledkami pred štyrmi rokmi a porovnávať s parlamentnými voľbami spred troch rokov, aby vedeli, kde majú nedostatky, kde sú silní, kde kampaň musia viesť ráznejšie a kde môžu poľaviť, lebo tam sú si už istí,“ povedal.
Na otázku, ako hodnotí spojenie termínov komunálnych a regionálnych volieb, Hrabko odpovedal, že minimálne regionálnym voľbám to prospelo. „Prospelo to voľbám do vyšších územných celkov, pretože tým spojením sa zvýšila volebná účasť. To je nepochybné. Dovtedy patrili k tým na spodnej priečke, pomaly spolu s európskymi voľbami. A keď sa spojili, tak percento účasti narástlo,“ poznamenal Hrabko.
Predseda parlamentu Richard Raši (Hlas-SD) v TASR TV potvrdil svoj zámer vypísať parlamentné voľby na Slovensku na 25. september 2027. Podľa Hrabka to nie je oficiálny termín a môže sa ešte zmeniť, v tejto chvíli je však podľa neho pravdepodobnosť, že parlamentné voľby prebehnú v tomto termíne vysoká. „Zámerom je, aby parlamentné voľby boli v posledný možný termín, ktorý je v súlade s ústavou,“ poznamenal Hrabko.
