< sekcia Import

HRABKO: V NRSR by sa mal Matovič ospravedlňovať. Môže to trvať hodiny

Foto: Tablet.TV

Zatiaľ sa darí udržiavať napätie na Blízkom východe pod kontrolou. Ak by sa však vymklo, nová migračná vlna sa naozaj nedá vylúčiť, povedal v Tablet.tv Juraj Hrabko.

Bratislava 11. januára (Teraz.sk) – Mandátový a imunitný výbor Národnej rady (NR) SR odporučil Igorovi Matovičovi (OĽaNO), aby sa ospravedlnil za niektoré svoje výroky ešte zo septembra minulého roka. Tým podľa publicistu Juraja Hrabka získal líder OĽaNO na zrejme poslednej parlamentnej schôdzi tohto volebného obdobia exkluzívny priestor na vystúpenie. „Ospravedlňovať sa môžete aj hodinu, aj dve. Alebo vôbec. To záleží na rozhodnutí Igora Matoviča. V každom prípade, priestor bude mať. A ak sa už raz ujme slova, bude ho ťažko zastaviť,“ povedal v Tablet.tv Juraj Hrabko.

Paragraf 139 rokovacieho poriadku Národnej rady totiž podľa Hrabka hovorí o tom, že sa na odporúčanie výboru poslanec má ospravedlniť. Ak tak neurobí, mandátový a imunitný výbor posunie vec plénu, ktoré ho môže potrestať až tisíceurovou pokutou. Žiadne časové limity na dĺžku ospravedlnenia však podľa Hrabka tento paragraf neuvádza.

Na parlamentnej schôdzi 21. januára by mali poslanci rokovať o zákone o pozemkových úpravách, ktorý vetovala prezidentka SR Zuzana Čaputová, predseda NRSR Andrej Danko (SNS) má v úmysle predložiť uznesenie parlamentu k útoku USA na iránskeho generála Kásema Solejmáního a opozícia chce opäť žiadať rokovanie o svojich návrhoch zákonov v prvom čítaní.



„Ak Andrej Danko chce ostať iniciátorom uznesenia, bude musieť pristúpiť na návrhy ostatných strán, ktoré ho určite budú chcieť pozmeniť,“ upozornil Hrabko. Ak totiž má parlament schváliť uznesenie konsenzuálne alebo veľkou väčšinou, budú chcieť mať účasť na tvorbe jeho textu aj iné strany a nenechajú to iba na SNS.

„Zatiaľ ten návrh ešte neexistuje, alebo aspoň ešte nie je podaný v parlamente. Takže ani nevieme, či bude deklaratórny, alebo bude niekoho k niečomu zaväzovať,“ povedal Hrabko, podľa ktorého sa praktický význam uznesenia zatiaľ vôbec nedá odhadnúť.


Kríza na Blízkom východe


Za rozumné však Hrabko považuje odsunutie siedmich slovenských vojakov z územia Iraku. „Bolo to urobené v koordinácii so všetkými zainteresovanými stranami. Nebol to samostatný krok, ani útek z bojiska,“ povedal s tým, že argument o automatickom sťahovaní vojakov v prípade, že v oblasti hrozí nebezpečenstvo, neobstojí.

„Vojaci sú na to, aby plnili bojové úlohy, nie aby chodili na zemiakové brigády. Ak idú do takýchto oblastí poskytovať výcvik, musia počítať aj s tým, že tam budú lietať rakety a granáty. Ak sme súčasťou nejakej misie, rozhoduje sa spoločne a to rozhodnutie by malo platiť,“ dodal.

Upozornenia Roberta Fica (Smer-SD), aj Andreja Danka (SNS), podľa ktorých by v prípade eskalácie napätia na Blízkom východe hrozila ďalšia migračná vlna, môžu byť podľa Hrabka relevantné. „Ak by sa nepodarilo znížiť napätie, tak by takáto hrozba bola, Európa by mohla byť terčom ďalšej vlny migrantov. Ale treba veriť, že sa to podarí. Zatiaľ to vyzerá, podľa verejných informácií, že situácia by už eskalovať nemala. Samozrejme, nedá sa vylúčiť, že sa niečo stane v budúcnosti,“ zhrnul Hrabko.


Posledná schôdza parlamentu a stretnutie opozície


Opozičné návrhy zákonov v prvom čítaní môže parlament hlasovaním opäť odsunúť na ďalšiu schôdzu. Keďže tá v tomto volebnom období už nebude, reálne sa tento parlament k rokovaniu už nedostane a do nasledujúceho budú musieť byť predložené opäť. „Robilo sa to aj v minulosti, aj niektoré dnes opozičné strany, keď boli v minulosti vo vláde, prekladali niektoré návrhy zo schôdze na schôdzu, až sa nestihli dorokovať. Ale nie je to správne,“ povedal Hrabko s tým, že ak koalícia s návrhmi nesúhlasí, môže ich zamietnuť v prvom čítaní, ale nemala by blokovať samotné rokovanie.

„Čo sa týka zákona, ktorý vetovala pani prezidentka, nemá žiadne pripomienky a navrhuje neschváliť ho ako celok. Pokiaľ sa dobre pamätám, pôvodne zaň hlasovalo 73 poslancov a na prelomenie veta prezidentky treba nadpolovičnú väčšinu zo všetkých 150 poslancov. Záleží od poslušnosti poslancov, ako prídu na schôdzu, koľko ich bude. Alebo od toho či niektorý klub, čo za zákon o pozemkových úpravách nehlasoval, nezmení svoj postoj,“ konštatuje Hrabko.

Krátko komentoval aj rokovanie opozičných strán na pozvanie lídra Za ľudí Andreja Kisku. Debatovali bez Igora Matoviča a Borisa Kollára. Druhého menovaného sa Kiska rozhodol nepozvať. „Stretli sa tie strany, ktoré už majú vzájomnú dohodu. To, že nepozvali Borisa Kollára, znamená, že od neho dávajú roky preč. Pritom ak niekedy dostanú možnosť vládnuť, môžu ho k tomu potrebovať,“ poznamenal Hrabko. Dodal, že Kollárovi to paradoxne umožní slobodnejšiu rétoriku, než keby bol viazaný dohodami so zvyškom opozície.

„Iná kapitola je Igor Matovič. Zachytil som, že dostal pozvánku neskoro, respektíve, že mu pán Kiska odkázal, že už je to pasé. Neviem to posúdiť, možno chcel ušetriť na jednom obede. Je to trochu rozbité. Je dôležité, aký signál to vysiela do spoločnosti a v tomto prípade nebol veľmi pozitívny. Samozrejme, predpokladám, že sa bavili o úplne iných veciach, než zverejnili,“ zhrnul Hrabko. Výstupom z rokovania bolo totiž spoločné vyhlásenie, že prioritami Za ľudí, PS/SPOLU, SaS a KDH budú rezorty spravodlivosti, školstva a zdravotníctva, pričom konkrétne riešenia predstavia po voľbách. Podľa Hrabka to môže znamenať, že tieto opozičné strany zatiaľ k žiadnym spoločným riešeniam v týchto troch rezortoch nedospeli.