80. výročie oslobodenia
Všetky správy
Eurovoľby aj prezidentské voľby prebehli v čase vysokej polarizácie spoločnosti, čo prispelo k nadpriemernej účasti voličov, povedal J. Hrabko (správa, PODCAST, VIDEO).
Autor TASR
Bratislava 21. decembra (Teraz.sk) – Voliči v priebehu prvého polroka 2024 dvakrát, vo voľbách prezidenta aj eurovoľbách, potvrdili výsledok parlamentných volieb zo septembra 2023. V TASR TV to pri hodnotení politických udalostí prvého polroka 2024 povedal publicista Juraj Hrabko.
Časť spoločnosti podľa neho pochopila jarné prezidentské voľby ako možnosť symbolickej „odvety“ za výsledky parlamentných volieb, s ktorými neboli stotožnení. „Preto aj bolo heslo, že nemôžu mať všetko. Ale odveta sa nepodarila a táto časť spoločnosti bola porazená aj v prezidentských voľbách,“ konštatoval Hrabko.
Vysoká polarizácia spoločnosti však prispela k mimoriadne vysokej voličskej účasti. Hrabko pripomenul, že počet hlasov pridelených v druhom volebnom kole Ivanovi Korčokovi, by mu v predchádzajúcom volebnom období stačil na víťazstvo. Vďaka vyššej volebnej účasti sa však víťazom prezidentských volieb v roku 2024 stal jeho súper, Peter Pellegrini.
Pozrite si rozhovor s J. Hrabkom v televíznej forme:
Aj v eurovoľbách bola v roku 2024 na slovenské pomery mimoriadne vysoká voličská účasť. Hoci sa v júnových eurovoľbách ako najúspešnejšie presadilo Progresívne Slovensko, celkový pohľad na hlasy pridelené politickým stranám podľa Hrabka opäť ukazuje podobný model, ako pri prezidentských voľbách. „Možno to považovať za dozvuky predchádzajúcich volieb, parlamentných aj prezidentských. A znovu sa to odrazilo na výsledkoch. Aj tieto boli viac v prospech vládnej koalície ako mimovládnych strán,“ pripomenul.
Dodal, že v demokratickej spoločnosti nikdy nič nie je definitívne, vždy prídu nové voľby, v ktorých voliči vždy znova rozhodujú o rozdelení svojej podpory. „Voľby boli, či už prezidentské alebo parlamentné, v súlade so zákonom, boli férové, demokratické a nikto ich nespochybnil. Jednoducho takáto sme spoločnosť,“ konštatoval Hrabko.
Vypočujte si rozhovor s J. Hrabkom vo forme PODCASTU:
Na margo rozhodnutia Ivana Korčoka pokračovať v straníckej politike vo farbách Progresívneho Slovenska, Hrabko povedal, že bol veľmi dobrým diplomatom, ale zatiaľ sa javí iba ako priemerný politik. „Ale bolo to jeho rozhodnutie, opustiť diplomaciu a dať sa na slovenskú politiku,“ dodal.
Za udalosť, ktorá bude mať na slovenskú politiku dlhodobý vplyv, Hrabko označil atentát na premiéra Roberta Fica (Smer-SD). „Kým sa to nestane vám, tak jednoducho neviete, čím všetkým si musel prejsť, nad čím musel rozmýšľať a uvažovať a s akými plánmi vyšiel z nemocnice,“ konštatoval Hrabko. Napriek osobnej traume by sa podľa Hrabka predseda vlády nemal orientovať na revanš, ale pomoc krajine a snahe dosiahnuť lepší život pre ľudí na Slovensku.
Časť spoločnosti podľa neho pochopila jarné prezidentské voľby ako možnosť symbolickej „odvety“ za výsledky parlamentných volieb, s ktorými neboli stotožnení. „Preto aj bolo heslo, že nemôžu mať všetko. Ale odveta sa nepodarila a táto časť spoločnosti bola porazená aj v prezidentských voľbách,“ konštatoval Hrabko.
Vysoká polarizácia spoločnosti však prispela k mimoriadne vysokej voličskej účasti. Hrabko pripomenul, že počet hlasov pridelených v druhom volebnom kole Ivanovi Korčokovi, by mu v predchádzajúcom volebnom období stačil na víťazstvo. Vďaka vyššej volebnej účasti sa však víťazom prezidentských volieb v roku 2024 stal jeho súper, Peter Pellegrini.
Pozrite si rozhovor s J. Hrabkom v televíznej forme:
Aj v eurovoľbách bola v roku 2024 na slovenské pomery mimoriadne vysoká voličská účasť. Hoci sa v júnových eurovoľbách ako najúspešnejšie presadilo Progresívne Slovensko, celkový pohľad na hlasy pridelené politickým stranám podľa Hrabka opäť ukazuje podobný model, ako pri prezidentských voľbách. „Možno to považovať za dozvuky predchádzajúcich volieb, parlamentných aj prezidentských. A znovu sa to odrazilo na výsledkoch. Aj tieto boli viac v prospech vládnej koalície ako mimovládnych strán,“ pripomenul.
Dodal, že v demokratickej spoločnosti nikdy nič nie je definitívne, vždy prídu nové voľby, v ktorých voliči vždy znova rozhodujú o rozdelení svojej podpory. „Voľby boli, či už prezidentské alebo parlamentné, v súlade so zákonom, boli férové, demokratické a nikto ich nespochybnil. Jednoducho takáto sme spoločnosť,“ konštatoval Hrabko.
Vypočujte si rozhovor s J. Hrabkom vo forme PODCASTU:
Na margo rozhodnutia Ivana Korčoka pokračovať v straníckej politike vo farbách Progresívneho Slovenska, Hrabko povedal, že bol veľmi dobrým diplomatom, ale zatiaľ sa javí iba ako priemerný politik. „Ale bolo to jeho rozhodnutie, opustiť diplomaciu a dať sa na slovenskú politiku,“ dodal.
Za udalosť, ktorá bude mať na slovenskú politiku dlhodobý vplyv, Hrabko označil atentát na premiéra Roberta Fica (Smer-SD). „Kým sa to nestane vám, tak jednoducho neviete, čím všetkým si musel prejsť, nad čím musel rozmýšľať a uvažovať a s akými plánmi vyšiel z nemocnice,“ konštatoval Hrabko. Napriek osobnej traume by sa podľa Hrabka predseda vlády nemal orientovať na revanš, ale pomoc krajine a snahe dosiahnuť lepší život pre ľudí na Slovensku.
