Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Ak sa poslanec nevie stotožniť s politikou strany, na kandidátnej listine ktorej sa do NR SR dostal, mal by mandát vrátiť, aj keď to nie je jeho ústavná ani zákonná povinnosť (správa, PODCAST, VIDEO).
Autor Teraz.sk
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 11. apríla (Teraz.sk) - Rozhodnutie poslanca Národnej rady (NR) SR Jozefa Hajka (KDH) vzdať sa k termínu 15. apríla poslaneckého mandátu, keďže sa kresťanskí demokrati v parlamente uberajú inou cestou ako presadzoval on, považuje publicista Juraj Hrabko za správne. Povedal to v TASR TV.
Ak sa poslanec nevie stotožniť s politikou strany, na kandidátnej listine ktorej sa do NR SR dostal, mal by podľa Hrabka poslanecký mandát vrátiť, aj keď to nie je jeho ústavná ani zákonná povinnosť. „Nie je a nesmie to byť povinnosť, ale je to slušné správanie. Je to správny postoj pána Hajka, oceňujem ho,“ konštatoval Hrabko.
Dodal, že v NR SR je takéto slušné správanie skôr výnimkou ako pravidlom. „Ale potom ten parlament vyzerá tak, ako vyzerá. Keď sa lanária poslanci do strán, na ktorých kandidátnych listinách nekandidovali, keď sa stávajú nezaradenými a robia si, čo chcú. Prípadne ešte získajú blokačnú menšinu,“ pripomenul Hrabko.
Pozrite si rozhovor s J. Hrabkom v TASR TV:
Hajko deklaroval, že v parlamente nechcel pôsobiť ako nezaradený poslanec alebo člen iného klubu, preto sa chce vzdať mandátu, v KDH však ostáva. Dodal, že v hnutí nechce pôsobiť ako nositeľ frakčnej politiky. „Neodchádza z KDH, chce tam pôsobiť ďalej. Ale to môže mať krátke trvanie, nechcem nad tým špekulovať,“ reagoval Hrabko.
Na úvahy Progresívneho Slovenska o možnom spájaní sa opozičných strán pred parlamentnými voľbami reagovalo začiatkom apríla KDH vyhlásením, že neplánuje v parlamentných voľbách spoločnú kandidátnu listinu s inými stranami. Zároveň deklaruje, že do volieb pôjde samostatne. Podľa Hrabka je postoj KDH sebavedomý a správny. „Ak to porovnáme s tým, čo hovorí Michal Šimečka o spájaní sa, to je rok a pol pred voľbami ešte veľmi skoro,“ upozornil Hrabko.
Vypočujte si rozhovor s J. Hrabkom vo forme PODCASTU:
Predseda Národnej rady (NR) SR Richard Raši (Hlas-SD) KDH kritizoval za to, že nechce podporiť návrh na predĺženie funkčného obdobia v samosprávach zo štyroch na päť rokov. Tvrdí, že KDH najprv prisľúbilo podporu. Kresťanskí demokrati však uviedli, že ak návrh nebude mať širokú politickú podporu, v parlamente ho nepodporia a ostatné opozičné strany sa postavili proti návrhu. „Nevidím žiadny dôvod na to, aby KDH podporilo iniciatívu Hlasu-SD,“ konštatoval Hrabko.
Návrh na predĺženie volebného obdobia na päť rokov pre obce, mestá a vyššie územné celky predložili do parlamentu poslanci za Hlas-SD spolu s nezaradeným Roman Malatincom. Na zmenu je potrebné novelizovať Ústavu SR, takže na schválenie sú potrebné aj hlasy opozície.
Predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) a český premiér Andrej Babiš podpísali v utorok 31. marca na zámku Nová Horka v meste Studénka memorandum o prehĺbenej spolupráci. Urobili tak v rámci spoločného zasadnutia vládnych kabinetov. „Skončilo to tak, ako to bolo naplánované, nezachytil som žiadny rušivý moment,“ komentoval Hrabko prvé spoločné rokovanie slovenskej a českej vlády po troch rokoch. Posledné medzivládne konzultácie, ktoré boli plánované na prelom apríla a mája roka 2024, sa neuskutočnili. Vtedajšia česká vláda ich prerušila s odôvodnením, že nesúhlasí s niektorými krokmi slovenskej vlády v oblasti zahraničnej politiky.
Ak sa poslanec nevie stotožniť s politikou strany, na kandidátnej listine ktorej sa do NR SR dostal, mal by podľa Hrabka poslanecký mandát vrátiť, aj keď to nie je jeho ústavná ani zákonná povinnosť. „Nie je a nesmie to byť povinnosť, ale je to slušné správanie. Je to správny postoj pána Hajka, oceňujem ho,“ konštatoval Hrabko.
Dodal, že v NR SR je takéto slušné správanie skôr výnimkou ako pravidlom. „Ale potom ten parlament vyzerá tak, ako vyzerá. Keď sa lanária poslanci do strán, na ktorých kandidátnych listinách nekandidovali, keď sa stávajú nezaradenými a robia si, čo chcú. Prípadne ešte získajú blokačnú menšinu,“ pripomenul Hrabko.
Pozrite si rozhovor s J. Hrabkom v TASR TV:
Hajko deklaroval, že v parlamente nechcel pôsobiť ako nezaradený poslanec alebo člen iného klubu, preto sa chce vzdať mandátu, v KDH však ostáva. Dodal, že v hnutí nechce pôsobiť ako nositeľ frakčnej politiky. „Neodchádza z KDH, chce tam pôsobiť ďalej. Ale to môže mať krátke trvanie, nechcem nad tým špekulovať,“ reagoval Hrabko.
Na úvahy Progresívneho Slovenska o možnom spájaní sa opozičných strán pred parlamentnými voľbami reagovalo začiatkom apríla KDH vyhlásením, že neplánuje v parlamentných voľbách spoločnú kandidátnu listinu s inými stranami. Zároveň deklaruje, že do volieb pôjde samostatne. Podľa Hrabka je postoj KDH sebavedomý a správny. „Ak to porovnáme s tým, čo hovorí Michal Šimečka o spájaní sa, to je rok a pol pred voľbami ešte veľmi skoro,“ upozornil Hrabko.
Vypočujte si rozhovor s J. Hrabkom vo forme PODCASTU:
Predseda Národnej rady (NR) SR Richard Raši (Hlas-SD) KDH kritizoval za to, že nechce podporiť návrh na predĺženie funkčného obdobia v samosprávach zo štyroch na päť rokov. Tvrdí, že KDH najprv prisľúbilo podporu. Kresťanskí demokrati však uviedli, že ak návrh nebude mať širokú politickú podporu, v parlamente ho nepodporia a ostatné opozičné strany sa postavili proti návrhu. „Nevidím žiadny dôvod na to, aby KDH podporilo iniciatívu Hlasu-SD,“ konštatoval Hrabko.
Návrh na predĺženie volebného obdobia na päť rokov pre obce, mestá a vyššie územné celky predložili do parlamentu poslanci za Hlas-SD spolu s nezaradeným Roman Malatincom. Na zmenu je potrebné novelizovať Ústavu SR, takže na schválenie sú potrebné aj hlasy opozície.
Predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) a český premiér Andrej Babiš podpísali v utorok 31. marca na zámku Nová Horka v meste Studénka memorandum o prehĺbenej spolupráci. Urobili tak v rámci spoločného zasadnutia vládnych kabinetov. „Skončilo to tak, ako to bolo naplánované, nezachytil som žiadny rušivý moment,“ komentoval Hrabko prvé spoločné rokovanie slovenskej a českej vlády po troch rokoch. Posledné medzivládne konzultácie, ktoré boli plánované na prelom apríla a mája roka 2024, sa neuskutočnili. Vtedajšia česká vláda ich prerušila s odôvodnením, že nesúhlasí s niektorými krokmi slovenskej vlády v oblasti zahraničnej politiky.
