Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Mimoriadna schôdza NR SR, spomienka na Jána Kuciaka či iné politické a spoločenské akcie, budú mať až do 29. februára vždy aj rozmer predvolebnej kampane, povedal v TABLET.TV J. Hrabko.
Autor Teraz.sk
Bratislava 14. februára (Teraz.sk) – Aktuálne vyhlásenia politikov a povolebná politická realita budú podľa publicistu Juraja Hrabka dve rôzne veci. „Po voľbách bude všetko inak ako pred voľbami. Otázka je, či to bude lepšie,“ poznamenal Hrabko v diskusii na Tablet.tv.
Prakticky všetky významné politické a spoločenské udalosti, vrátane mimoriadnej schôdze parlamentu a spomienky na vraždu Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej 21. februára, dostanú podľa neho v čase finišu kampane aj predvolebný rozmer a strany budú oveľa viac prihliadať na mediálny efekt svojej činnosti.
Napríklad rozhodnutie koalície Progresívne Slovensko/SPOLU politicky nezneužívať výročie vraždy a pripomenúť si ho len v občianskej rovine, podľa Hrabka nemusí stranu poškodiť. „Niekoho môže osloviť práve postoj, aký zaujalo PS/SPOLU, že to nechcú politicky zneužívať, že prídu, zapália sviečku, ale nevystúpia na tribúne. Iných zasa môžu osloviť plamenné reči z tribúny,“ poznamenal. „Je to verejná politická udalosť. Je právom politických strán to organizovať. Pamätáte si výročie novembra, vtedy bolo hlavným organizátorom OĽaNO, teraz ponúkla priestor na tribúne aj iným stranám SaS,“ dodal.
Udalosťou, na podklade ktorej môžu strany prezentovať voličom svoje postoje, bude aj mimoriadna schôdza parlamentu plánovaná na 18. februára. Do programu schôdze sa má zaradiť Istanbulský dohovor, zdvojnásobenie prídavkov pre rodičov, zavedenie 13. dôchodku, ako aj zrušenie diaľničných známok
„Nemám povestnú krištáľovú guľu, ale myslím si, že parlament schváli program schôdze,“ reagoval Hrabko na otázku, či Smer-SD a SNS po odmietavom stanovisku Mosta-Híd budú schopné nájsť v opozícii dostatok hlasov na schválenie programu schôdze. „Ak hovoríte o Bélovi Bugárovi, zachytil som to vyjadrenie, že sa schôdze nezúčastnia, ale potom aj druhé, že nebudú hlasovať za skrátené legislatívne konanie k návrhom zákonov. Tým pádom by tam teda mali byť,“ poznamenal Hrabko.
„Ak na schôdzi vôbec nebudete, nebudete v médiách. A stále platí, že ak strana nie je v médiách, teraz nehovorím v ktorých, tak na to doplatí. Zmienka o tom, že sa strana schôdze nezúčastní by možno bola všade, ale zrejme by to bola aj jediná zmienka o tejto strane,“ podčiarkol Hrabko.
Podobná situácia podľa neho vznikla aj v roku 2010, kedy vládna koalícia, tiež na čele so Smerom-SD, dokázala zariadiť zvolanie schôdze, aj prerokovanie bodov v skrátenom legislatívnom konaní, iba dva dni pred voľbami.
„Vo všeobecnosti to vnímam ako fintu Smeru-SD a SNS, ktorí sú hlavnými iniciátormi tejto schôdze, na ktorú už naleteli aj mimovládne strany. Teraz vynechávam Istanbulský dohovor, hovorím o troch sociálnych návrhoch,“ poznamenal Hrabko s tým, že obom stranám podľa neho ide v prvom rade o zvýšenie preferencií pred voľbami. Ak by totiž Smer a SNS prioritne chceli presadiť tieto opatrenia, podľa neho by ich navrhli už skôr, aby parlament ešte v tomto volebnom období mohol reagovať na prípadné veto prezidentky Zuzany Čaputovej.
„Pani prezidentka má pätnásť dní na rozhodnutie, či podpíše zákon alebo ho bude vetovať. Ak sa má schôdza uskutočniť osemnásteho, zákony, ak budú schválené, môžu ísť na podpis devätnásteho a pani prezidentka do konca volebného obdobia nemusí rozhodnúť,“ upozornil Hrabko.
„Musíme počkať do konca legislatívneho procesu, ako to skončí. Ale s vecnosťou to už nemá veľa čo spoločné. Samozrejme, že by sa ľudia potešili, keby dostali benefity, ktoré vo vláde prešli, či už zvýšený prídavok alebo 13. dôchodok, poťažmo, že nebudú musieť platiť za diaľnice. Ale účinnosť týchto zákonov sa navrhuje až od roku 2021. Teda odpadá akýkoľvek zákonný dôvod na zrýchlené konanie,“ poznamenal na margo plánovanej procedúry schvaľovania. „Aj keď tí, ktorí dnes najviac kričia, že ide o porušenie zákona, robili v minulosti to isté. Aj budúcnosti sa to zrejme bude zneužívať,“ poznamenal na margo skráteného legislatívneho konania Hrabko.
Za absurdné však považuje aj trestné oznámenie PS/SPOLU na členov vlády kvôli schváleniu sociálnych opatrení. „Podávať trestné oznámenie na Generálnu prokuratúru kvôli tomu, ako hlasoval minister, je viac ako iba tristné. Je to jednoducho nezmysel, rovnako ako je nezmysel dávať trestné oznámenie na poslanca zato, ako hlasoval v parlamente,“ povedal.
Za nezmyselné považuje Hrabko aj argumenty právnikov, že parlament nemá právo v tomto čase rozhodovať o súhlase alebo nesúhlase s ratifikáciou Istanbulského dohovoru. „Ak sa nájde v parlamente väčšina, teda najmenej 76 hlasov poslancov, parlament neudelí súhlas k ratifikácii. Ak parlament udelí súhlas s ratifikáciou, prezidentka bude ratifikovať. A ak sa nájde 76 poslancov, ktorí neudelia súhlas s Istanbulským dohovorom, znamená to, že pani prezidentke sa na stôl nedostane dohovor, ale iba uznesenie parlamentu, že neudeľuje súhlas. A áno, je koniec s Istanbulským dohovorom,“ vysvetlil Hrabko. „On nie je účinný ani teraz, ale potom (ak parlament odmietne udeliť súhlas) musí Slovenská republika oznámiť Rade Európy, že nesúhlasí s ratifikáciou a tým pádom by vec mala byť uzatvorená,“ povedal.
Cieľom Istanbulského dohovoru je pomôcť v boji proti domácemu násiliu, niektoré liberálne definície partnerstiev v ňom však zásadne odmietajú konzervatívne orientované strany a organizácie. Na modlitebnom zhromaždení zameranom proti ratifikácii dohovoru sa v utorok 11. februára zúčastnili stovky ľudí, avizovaná protiakcia PS/SPOLU v tom istom čase sa však napokon nekonala.
„Neviem, či je to náhoda. Ale ak sa to naozaj nekonalo, čítam to tak, že to mala byť protidemonštrácia, nemala to byť demonštrácia ZA udelenie súhlasu s ratifikáciou,“ poznamenal Hrabko. „Ak by to bola demonštrácia za ratifikáciu, tak by sa asi konala. Ale ak to bola čisto antiakcia, stratila zmysel tým, že sa ľudia demonštrujúci proti dohovoru stiahli spred prezidentského paláca a premiestnili sa. Tým pádom stratilo zmysel chodiť pred prezidentský palác,“ dodal. Organizátori modlitebného zhromaždenia totiž v reakcii na to, že pred prezidentský palác krátko pred ich plánovanou akciou ohlásili zhromaždenie aj progresívci, radšej zmenili miesto svojho stretnutia.
Prakticky všetky významné politické a spoločenské udalosti, vrátane mimoriadnej schôdze parlamentu a spomienky na vraždu Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej 21. februára, dostanú podľa neho v čase finišu kampane aj predvolebný rozmer a strany budú oveľa viac prihliadať na mediálny efekt svojej činnosti.
Napríklad rozhodnutie koalície Progresívne Slovensko/SPOLU politicky nezneužívať výročie vraždy a pripomenúť si ho len v občianskej rovine, podľa Hrabka nemusí stranu poškodiť. „Niekoho môže osloviť práve postoj, aký zaujalo PS/SPOLU, že to nechcú politicky zneužívať, že prídu, zapália sviečku, ale nevystúpia na tribúne. Iných zasa môžu osloviť plamenné reči z tribúny,“ poznamenal. „Je to verejná politická udalosť. Je právom politických strán to organizovať. Pamätáte si výročie novembra, vtedy bolo hlavným organizátorom OĽaNO, teraz ponúkla priestor na tribúne aj iným stranám SaS,“ dodal.
Udalosťou, na podklade ktorej môžu strany prezentovať voličom svoje postoje, bude aj mimoriadna schôdza parlamentu plánovaná na 18. februára. Do programu schôdze sa má zaradiť Istanbulský dohovor, zdvojnásobenie prídavkov pre rodičov, zavedenie 13. dôchodku, ako aj zrušenie diaľničných známok
„Nemám povestnú krištáľovú guľu, ale myslím si, že parlament schváli program schôdze,“ reagoval Hrabko na otázku, či Smer-SD a SNS po odmietavom stanovisku Mosta-Híd budú schopné nájsť v opozícii dostatok hlasov na schválenie programu schôdze. „Ak hovoríte o Bélovi Bugárovi, zachytil som to vyjadrenie, že sa schôdze nezúčastnia, ale potom aj druhé, že nebudú hlasovať za skrátené legislatívne konanie k návrhom zákonov. Tým pádom by tam teda mali byť,“ poznamenal Hrabko.
„Ak na schôdzi vôbec nebudete, nebudete v médiách. A stále platí, že ak strana nie je v médiách, teraz nehovorím v ktorých, tak na to doplatí. Zmienka o tom, že sa strana schôdze nezúčastní by možno bola všade, ale zrejme by to bola aj jediná zmienka o tejto strane,“ podčiarkol Hrabko.
Podobná situácia podľa neho vznikla aj v roku 2010, kedy vládna koalícia, tiež na čele so Smerom-SD, dokázala zariadiť zvolanie schôdze, aj prerokovanie bodov v skrátenom legislatívnom konaní, iba dva dni pred voľbami.
„Vo všeobecnosti to vnímam ako fintu Smeru-SD a SNS, ktorí sú hlavnými iniciátormi tejto schôdze, na ktorú už naleteli aj mimovládne strany. Teraz vynechávam Istanbulský dohovor, hovorím o troch sociálnych návrhoch,“ poznamenal Hrabko s tým, že obom stranám podľa neho ide v prvom rade o zvýšenie preferencií pred voľbami. Ak by totiž Smer a SNS prioritne chceli presadiť tieto opatrenia, podľa neho by ich navrhli už skôr, aby parlament ešte v tomto volebnom období mohol reagovať na prípadné veto prezidentky Zuzany Čaputovej.
„Pani prezidentka má pätnásť dní na rozhodnutie, či podpíše zákon alebo ho bude vetovať. Ak sa má schôdza uskutočniť osemnásteho, zákony, ak budú schválené, môžu ísť na podpis devätnásteho a pani prezidentka do konca volebného obdobia nemusí rozhodnúť,“ upozornil Hrabko.
„Musíme počkať do konca legislatívneho procesu, ako to skončí. Ale s vecnosťou to už nemá veľa čo spoločné. Samozrejme, že by sa ľudia potešili, keby dostali benefity, ktoré vo vláde prešli, či už zvýšený prídavok alebo 13. dôchodok, poťažmo, že nebudú musieť platiť za diaľnice. Ale účinnosť týchto zákonov sa navrhuje až od roku 2021. Teda odpadá akýkoľvek zákonný dôvod na zrýchlené konanie,“ poznamenal na margo plánovanej procedúry schvaľovania. „Aj keď tí, ktorí dnes najviac kričia, že ide o porušenie zákona, robili v minulosti to isté. Aj budúcnosti sa to zrejme bude zneužívať,“ poznamenal na margo skráteného legislatívneho konania Hrabko.
Za absurdné však považuje aj trestné oznámenie PS/SPOLU na členov vlády kvôli schváleniu sociálnych opatrení. „Podávať trestné oznámenie na Generálnu prokuratúru kvôli tomu, ako hlasoval minister, je viac ako iba tristné. Je to jednoducho nezmysel, rovnako ako je nezmysel dávať trestné oznámenie na poslanca zato, ako hlasoval v parlamente,“ povedal.
Istanbulský dohovor
Za nezmyselné považuje Hrabko aj argumenty právnikov, že parlament nemá právo v tomto čase rozhodovať o súhlase alebo nesúhlase s ratifikáciou Istanbulského dohovoru. „Ak sa nájde v parlamente väčšina, teda najmenej 76 hlasov poslancov, parlament neudelí súhlas k ratifikácii. Ak parlament udelí súhlas s ratifikáciou, prezidentka bude ratifikovať. A ak sa nájde 76 poslancov, ktorí neudelia súhlas s Istanbulským dohovorom, znamená to, že pani prezidentke sa na stôl nedostane dohovor, ale iba uznesenie parlamentu, že neudeľuje súhlas. A áno, je koniec s Istanbulským dohovorom,“ vysvetlil Hrabko. „On nie je účinný ani teraz, ale potom (ak parlament odmietne udeliť súhlas) musí Slovenská republika oznámiť Rade Európy, že nesúhlasí s ratifikáciou a tým pádom by vec mala byť uzatvorená,“ povedal.
Cieľom Istanbulského dohovoru je pomôcť v boji proti domácemu násiliu, niektoré liberálne definície partnerstiev v ňom však zásadne odmietajú konzervatívne orientované strany a organizácie. Na modlitebnom zhromaždení zameranom proti ratifikácii dohovoru sa v utorok 11. februára zúčastnili stovky ľudí, avizovaná protiakcia PS/SPOLU v tom istom čase sa však napokon nekonala.
„Neviem, či je to náhoda. Ale ak sa to naozaj nekonalo, čítam to tak, že to mala byť protidemonštrácia, nemala to byť demonštrácia ZA udelenie súhlasu s ratifikáciou,“ poznamenal Hrabko. „Ak by to bola demonštrácia za ratifikáciu, tak by sa asi konala. Ale ak to bola čisto antiakcia, stratila zmysel tým, že sa ľudia demonštrujúci proti dohovoru stiahli spred prezidentského paláca a premiestnili sa. Tým pádom stratilo zmysel chodiť pred prezidentský palác,“ dodal. Organizátori modlitebného zhromaždenia totiž v reakcii na to, že pred prezidentský palác krátko pred ich plánovanou akciou ohlásili zhromaždenie aj progresívci, radšej zmenili miesto svojho stretnutia.
