Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 10. októbra (Teraz.sk) – Koalícia môže dovládnuť do riadnych parlamentných volieb aj s tesnou väčšinou 76 hlasov, len to bude od predsedu Národnej rady (NR) SR Richarda Rašiho (Hlas-SD) vyžadovať viac práce pri organizácii hlasovaní. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.
Koalícia podľa neho drží v rukách aj rozhodovanie o tom, kedy sa o ktorom bode programu parlamentnej schôdze bude hlasovať a môže sa vyhnúť riziku, že práve v čase hlasovania o dôležitom zákone jej bude nejaký poslanec chýbať, napríklad pre chorobu. „To drží v rukách predseda parlamentu, ktorý v takom prípade zodpovedá za to, aby sa rokovalo vtedy, keď má k dispozícii 76 poslancov,“ povedal Hrabko. „Pokiaľ je k dispozícii 76 poslancov, máte väčšinu. Parlamentná matematika nepustí,“ dodal.
Čo si myslí Juraj Hrabko o stretnutí prezidenta Petra Pellegriniho s Donaldom Trumpom?
Aký význam majú v zahraničnej politike krátke rozhovory na okraji veľkých celosvetových akcií?
Prečo vyšla SaS v s programom do parlamentných volieb len niekoľko týždňov pred voľbami komunálnymi?
Pozrite si v rozhovore s J. Hrabkom v TASR TV:
Na parlamentnej práci sa však podľa neho tesná väčšina podpíše a dá sa očakávať, že sa bude väčšie množstvo zákonov odsúvať na neskôr, alebo budú z rokovania stiahnuté.
Scenár predčasných volieb považuje Hrabko za málo pravdepodobný. „Kto by tie predčasné voľby vyvolal? Lebo to nie je otázka súhlasu 76, ale najmenej 90 poslancov,“ pripomenul, že ústava vyžaduje na schválenie predčasných volieb väčšinu viac ako 90 zákonodarcov.
Dodal, že ako politický argument môžu predčasné voľby používať opozičné, ale aj koaličné strany, napríklad, ak chce premiér vytvoriť tlak na svojich koaličných partnerov. Ale reálna politická vôľa na ich iniciovanie bude podľa Hrabka chýbať. „Od moci sa dobrovoľne neodchádza a to jednoducho platí,“ konštatoval.
Vypočujte si rozhovor s J. Hrabkom vo forme PODCASTU:
Tesná koaličná väčšina však podľa Hrabka vytvára riziko pri schvaľovaní zákona o štátnom rozpočte. „Aj to mohol byť jeden z dôvodov, prečo prišlo k rýchlej novele, ktorá sa týka rozpočtového provizória,“ upozornil.
Hoci opozícia podala na Ústavný súd (ÚS) SR návrh o výklad ústavy ohľadom predkladania rozpočtu v súvislosti so zákonom o rozpočtovej zodpovednosti, podľa Hrabka sa tento výklad bude týkať v budúcnosti predložených zákonov o štátnom rozpočte a nie toho, ktorý už je v Národnej rade SR. Dodal, že navrhovatelia žiadajú, aby sa výklad ÚS týkal aj už predloženého návrhu rozpočtu, takýto postup ÚS by však bol podľa neho vysoko neštandardný. „Nemyslím si, že ústavný súd takýto návrh v tomto bode petitu prijme,“ konštatoval Hrabko.