Prezidentka Z. Čaputová dnes nielen prijala demisiu ministra životného prostredia L. Sólymosa, ale zároveň, takpovediac jedným vrzom, aj poverila dočasným vedením tohto rezortu ministra Á. Érseka.
Najskôr ešte k demisii L. Sólymosa, ktorý prekvapil. Totiž potom, čo sa mu prihodilo, treba oceniť nie to, že demisiu okamžite podal, ale hlavne spôsob, akým ju podal. Pretože mohol – napríklad – poslať iba písomné vyhlásenie prečo ju podáva, ale nie sa postaviť pred verejnosť, ako to urobil.
Nehovoriac o tom, že ju následne nestiahol ako minister M. Lajčák, ale správal sa omnoho kultúrnejším, takpovediac panským až aristokratickým spôsobom. Aspoň teda v porovnaní povedzme s otáľaním podania demisie ministerkou A. Kalavskou alebo – hrôza si spomenúť – s ministrom M. Jureňom, teda maštaľným spôsobom.
To, že poverenie dočasne viesť rezort životného prostredia dostal od prezidentky Z Čaputovej práve minister dopravy a výstavby Á. Érsek, už veľkým prekvapením nie je. Aby bola vo vládnom kabinete zachovaná stranícka rovnováha, mala na výber iba medzi ním aj ministrom spravodlivosti G. Gálom. A každý uzná, že doprava má alebo by mala mať k životnému prostrediu predsa len o kúsok bližšie, ako spravodlivosť.
Isto, namieste sú aj otázky, prečo je niekto poverený iba dočasným vedením rezortu a prečo nie je vymenovaný riadny minister, tie však nepatria hlave štátu, ale premiérovi P. Pellegrinimu. Iba on má právo podať prezidentke návrh na vymenovanie člena vlády – hlava štátu nemôže bez jeho návrhu konať – a kým tak neurobí, bude vláda takpovediac personálne okýptená, keďže samotný premiér už taktiež dočasne vedie rezort zdravotníctva.
Mimochodom, nie je to žiadne dobré vysvedčenie, keď vládny kabinet končí volebné obdobie v takomto neúplnom stave. Svedčí to nielen o politickej slabosti vlády a premiéra, ale aj slabosti celej koalície.