Navyše, v úvodníku tohto druhého ročníka almanachu svoj postoj, rozhodnutie i čin presvedčivo zdôvodnil. V tej chvíli zborník dostal pravú slovenskú tvár a vstúpil do histórie.
Autor TASR
Bratislava 1. júna (TASR) - Štúrovcom nesvedčí pomenovanie „romantici“ v prvotnom zmysle tohto slova. Naopak, boli to ľudia reálnych cieľov a konkrétnych skutkov. Tieto zámery a ciele takmer v úplnosti aj dosiahli. Tým najväčším, a v pravom slova zmysle historickým, činom bolo uzákonenie spisovnej slovenčiny.
Keď Ľudovít Štúr prišiel na schôdzku do Hlbokého, mal všetko dopodrobna premyslené. Veľmi dobre poznal svojich najbližších spolupracovníkov Hurbana a Hodžu a presne vedel, čo od nich môže očakávať. A tak Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi, mládencovi veľmi dynamickému, pohotovému a organizačne vynachádzavému pripadla úloha zostaviť, zredigovať a vydať prvé literárne dielo v kodifikovanej slovenčine. Tak vznikol druhý ročník almanachu a v podobe knihy svetlo sveta uzrel v roku 1844. Jeho titulný list hlásal: „ŇITRA. Dar drahím krajanom slovenskím obetuvaním, vidávaná od Miloslava Jozefa Hurbana. Ročník II. V Prešporku alebo v Braťislave nad Dunajom 1844. Písmom urodzenjeho Antona Šmida“.
Jozef Miloslav Hurban bol prvým literátom, ale vlastne i príslušníkom slovenského národa, teda občanom Slovenska, ktorý v praxi akceptoval Štúrov návrh spisovnej slovenčiny, vrátane vynechania ypsilonu a na to vyzval aj prispievateľov, prípadne ich príspevky do tejto podoby slovenčiny aj redakčne upravil. Navyše, v úvodníku tohto druhého ročníka almanachu svoj postoj, rozhodnutie i čin presvedčivo zdôvodnil. V tej chvíli zborník dostal pravú slovenskú tvár a vstúpil do histórie. Bola to prvá tlačená kniha v spisovnej slovenčine.
Do historického II. ročníka almanachu Nitra z budúcich známych a známejších literátov, okrem Hurbanovho úvodníka, prispeli: Ján Francisci, Peter Kellner, Janko Kráľ, Janko Matúška, Bohuš Nosák - Nezabudov a Ľudovít Štúr. Väčšinou to boli balady, historické spevy, ale už aj ódy na zrod spisovnej slovenčiny, na Nitru ako historické mesto a iné pamätihodnosti Slovenska. Dominantnými príspevkami boli balady Janka kráľa Zakliata panna vo Váhu a Povesť a Janka Matúšku Kozia skala a Púchovská skala.
Ľudovít Štúr uverejnil v almanachu báseň Nepoznaný. Bola to prvá Štúrova publikovaná báseň v spisovnej slovenčine, čiže v takej podobe slovenčiny, ako ju on sám naprojektoval. Je to lyricko-reflexívna báseň s baladickým podtónom a dráždivým názvom.
V súvislosti s druhým ročníkom almanachu Nitra si treba všimnúť ešte jeden, zdanlivo malý a nenápadný detail, no s ďalekosiahlym historickým významom. Štúrovci začínajú svoje mesto Prešporok nazývať „Braťislava nad Dunajom“ už celkom otvorene aj na oficiálnych fórach.
Keď Ľudovít Štúr prišiel na schôdzku do Hlbokého, mal všetko dopodrobna premyslené. Veľmi dobre poznal svojich najbližších spolupracovníkov Hurbana a Hodžu a presne vedel, čo od nich môže očakávať. A tak Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi, mládencovi veľmi dynamickému, pohotovému a organizačne vynachádzavému pripadla úloha zostaviť, zredigovať a vydať prvé literárne dielo v kodifikovanej slovenčine. Tak vznikol druhý ročník almanachu a v podobe knihy svetlo sveta uzrel v roku 1844. Jeho titulný list hlásal: „ŇITRA. Dar drahím krajanom slovenskím obetuvaním, vidávaná od Miloslava Jozefa Hurbana. Ročník II. V Prešporku alebo v Braťislave nad Dunajom 1844. Písmom urodzenjeho Antona Šmida“.
Jozef Miloslav Hurban bol prvým literátom, ale vlastne i príslušníkom slovenského národa, teda občanom Slovenska, ktorý v praxi akceptoval Štúrov návrh spisovnej slovenčiny, vrátane vynechania ypsilonu a na to vyzval aj prispievateľov, prípadne ich príspevky do tejto podoby slovenčiny aj redakčne upravil. Navyše, v úvodníku tohto druhého ročníka almanachu svoj postoj, rozhodnutie i čin presvedčivo zdôvodnil. V tej chvíli zborník dostal pravú slovenskú tvár a vstúpil do histórie. Bola to prvá tlačená kniha v spisovnej slovenčine.
Do historického II. ročníka almanachu Nitra z budúcich známych a známejších literátov, okrem Hurbanovho úvodníka, prispeli: Ján Francisci, Peter Kellner, Janko Kráľ, Janko Matúška, Bohuš Nosák - Nezabudov a Ľudovít Štúr. Väčšinou to boli balady, historické spevy, ale už aj ódy na zrod spisovnej slovenčiny, na Nitru ako historické mesto a iné pamätihodnosti Slovenska. Dominantnými príspevkami boli balady Janka kráľa Zakliata panna vo Váhu a Povesť a Janka Matúšku Kozia skala a Púchovská skala.
Ľudovít Štúr uverejnil v almanachu báseň Nepoznaný. Bola to prvá Štúrova publikovaná báseň v spisovnej slovenčine, čiže v takej podobe slovenčiny, ako ju on sám naprojektoval. Je to lyricko-reflexívna báseň s baladickým podtónom a dráždivým názvom.
V súvislosti s druhým ročníkom almanachu Nitra si treba všimnúť ešte jeden, zdanlivo malý a nenápadný detail, no s ďalekosiahlym historickým významom. Štúrovci začínajú svoje mesto Prešporok nazývať „Braťislava nad Dunajom“ už celkom otvorene aj na oficiálnych fórach.