Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 18. november 2026Meniny má Eugen
< sekcia Import

J. Blanár: Mníchovská dohoda pripomína význam ochrany suverenity

Na snímke minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár (Smer-SD). Foto: TASR - Martin Baumann

O osude Československa sa rozhodlo bez účasti jeho predstaviteľov, pričom dohoda znamenala odstúpenie pohraničných území Nemeckej ríši.

Bratislava 30. septembra (TASR) - Ochrana suverenity a územnej integrity štátov, rešpektovanie medzinárodného práva a aktívna medzinárodná spolupráca pri predchádzaní konfliktom zostávajú základnými predpokladmi pre zachovanie mieru a bezpečnosti. Vyhlásil to šéf rezortu diplomacie Juraj Blanár (Smer-SD) pri príležitosti 88. výročia podpisu Mníchovskej dohody. TASR o tom informoval komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

„Aj po 88 rokoch je Mníchovská dohoda pripomienkou toho, aké nebezpečné následky môže mať politika ústupkov voči agresii a rozhodovanie o osude štátov bez ich účasti. Rešpektovanie suverenity, územnej integrity a dodržiavanie medzinárodného práva nesmú byť predmetom politického obchodovania,“ skonštatoval Blanár.

Stabilný mier podľa neho nemožno dlhodobo budovať na ústupkoch voči porušovaniu medzinárodného práva, ale na jeho rešpektovaní, dialógu a spoločnom úsilí medzinárodného spoločenstva. Mier nemožno zabezpečiť ani tým, že sa rezignuje na zásady, ktoré majú chrániť štáty a ich obyvateľov. O to dôležitejšie je podľa ministra posilňovať medzinárodnú spoluprácu, dodržiavanie základných princípov Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodného práva a schopnosť spoločne reagovať na ohrozenie mieru a bezpečnosti.

Mníchovská dohoda sa stala jedným z kľúčových medzníkov na ceste k zániku prvej Československej republiky. Namiesto trvalého mieru viedla politika ústupkov k ďalšiemu posilneniu mocenských ambícií nacistického Nemecka.

Dokument bol podpísaný 30. septembra 1938 v Mníchove predstaviteľmi Francúzska, Nemecka, Spojeného kráľovstva a Talianska. O osude Československa sa rozhodlo bez účasti jeho predstaviteľov, pričom dohoda znamenala odstúpenie pohraničných území Nemeckej ríši. V dôsledku Mníchovskej dohody a následných územných zmien prišla Československá republika o viac ako 41.000 štvorcových kilometrov územia, na ktorom žilo takmer 4,9 milióna obyvateľov. V historickej pamäti sa tento dokument zapísal aj ako Mníchovský diktát či Mníchovská zrada a stal sa symbolom princípu „o nás bez nás“.