Komunálne voľby 2026
Všetky správy
V relácii Štúdio TASR sa Oliver Remiaš o reforme samospráv rozprával s predsedom Združenia miest a obcí Slovenska Jozefom Božikom. Reláciu nájdete aj na YouTube a podcastových platformách.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Financovanie samospráv nie je jediný problém. Obce a mestá by mali byť partnerom štátnej správy. Spoločný pozičný dokument Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) a združenia samosprávnych krajov SK8 žiada väčší vplyv pri tvorbe legislatívy aj posilnenie kompetencií samosprávy a zmenšenie štátu. V relácii TASR TV Štúdio TASR to uviedol predseda ZMOS Jozef Božik.
„Chceme aj suspenzívne veto. Ak sa prijímajú nejaké zákony, ktoré majú dosah na samosprávu, aby sme sa vedeli k tomu vyjadriť na podobnej úrovni ako je to blízko nás na západ, napríklad v Rakúsku,“ vyhlásil Božik.
Pripomenul, že samospráva požaduje i zmenu financovania. Mestá a obce by podľa neho mali dostávať 19 percent z vybraných peňazí na dani z pridanej hodnoty, dani z príjmu fyzických osôb aj dani zo príjmu firiem.
Samosprávy by potom dostali približne o 1,9 miliardy eur viac. Dnes sa ich rozpočty dokopy pohybujú podľa Božika okolo 2,4 miliardy eur. Poukázal tiež, že 19 percent je základná vyjednávacia pozícia samospráv.
Božik doplnil, že česká samospráva má aktuálne nastavené financovanie na 26 percent týchto daní. V praxi to znamená, že v Česku dostávajú obce a mestá v prepočte na obyvateľa trikrát viac ako na Slovensku.
„Nožnice rozdielov medzi Slovenskom a Českom, ktoré ešte pred 35 rokmi tvorili spoločný štát, sa jednoducho rozťahujú neskutočne. Kým tie 90. a miléniové roky boli ešte také, že tie rozdiely nebolo vidno, dnes tie rozdiely sú absolútne markantné. A sú spôsobené tým, že sme inak financovaní,“ poukázal predseda. Dodal, že v Českej republike majú okrem toho samosprávy aj menej výdavkov na svoje kompetencie, pretože viaceré z nich platí štátna správa.
Božik v relácii reagoval aj na iniciatívu koaličnej strany Hlas-SD, ktorá trvá na predĺžení volebných období v samosprávach. „Nie je to nič nové, pretože vo väčšine štátov tento päťročný model je. Dokonca aj šesťročný model vo Francúzsku a v niektorých spolkových krajinách Nemeckej spolkovej republiky majú sedemročné obdobia, dokonca osemročné obdobia a vo výnimočných prípadoch deväťročné volebné obdobia. Samozrejme, že je to komplikované kvôli takémuto veľkému množstvu rokov. My dnes hovoríme, že päťročný model je optimálny,“ vyhlásil.
„Chceme aj suspenzívne veto. Ak sa prijímajú nejaké zákony, ktoré majú dosah na samosprávu, aby sme sa vedeli k tomu vyjadriť na podobnej úrovni ako je to blízko nás na západ, napríklad v Rakúsku,“ vyhlásil Božik.
Pripomenul, že samospráva požaduje i zmenu financovania. Mestá a obce by podľa neho mali dostávať 19 percent z vybraných peňazí na dani z pridanej hodnoty, dani z príjmu fyzických osôb aj dani zo príjmu firiem.
Samosprávy by potom dostali približne o 1,9 miliardy eur viac. Dnes sa ich rozpočty dokopy pohybujú podľa Božika okolo 2,4 miliardy eur. Poukázal tiež, že 19 percent je základná vyjednávacia pozícia samospráv.
Božik doplnil, že česká samospráva má aktuálne nastavené financovanie na 26 percent týchto daní. V praxi to znamená, že v Česku dostávajú obce a mestá v prepočte na obyvateľa trikrát viac ako na Slovensku.
„Nožnice rozdielov medzi Slovenskom a Českom, ktoré ešte pred 35 rokmi tvorili spoločný štát, sa jednoducho rozťahujú neskutočne. Kým tie 90. a miléniové roky boli ešte také, že tie rozdiely nebolo vidno, dnes tie rozdiely sú absolútne markantné. A sú spôsobené tým, že sme inak financovaní,“ poukázal predseda. Dodal, že v Českej republike majú okrem toho samosprávy aj menej výdavkov na svoje kompetencie, pretože viaceré z nich platí štátna správa.
Božik v relácii reagoval aj na iniciatívu koaličnej strany Hlas-SD, ktorá trvá na predĺžení volebných období v samosprávach. „Nie je to nič nové, pretože vo väčšine štátov tento päťročný model je. Dokonca aj šesťročný model vo Francúzsku a v niektorých spolkových krajinách Nemeckej spolkovej republiky majú sedemročné obdobia, dokonca osemročné obdobia a vo výnimočných prípadoch deväťročné volebné obdobia. Samozrejme, že je to komplikované kvôli takémuto veľkému množstvu rokov. My dnes hovoríme, že päťročný model je optimálny,“ vyhlásil.
