Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 17. november 2026Meniny má Klaudia
< sekcia Import

J. Machaj: Poznať dátum udalosti ešte neznamená rozumieť jej významu

Na archívnej snímke riaditeľ Edulabu Ján Machaj. Foto: TASR

Pre súčasných školákov je november 1989 udalosťou, ktorú poznajú z vyučovania alebo rozprávania dospelých.

Bratislava 17. novembra (TASR) - Poznať dátum historickej udalosti ešte neznamená rozumieť jej významu. Pri príležitosti utorkového Dňa boja za slobodu a demokraciu sa preto otvára aj otázka, ako školy pripravujú deti na život v demokratickej spoločnosti. Okrem vedomostí potrebujú schopnosť overovať informácie, vytvoriť si vlastný názor a obhájiť ho v diskusii. Pre TASR to uviedol odborník na vzdelávanie a riaditeľ neziskovej organizácie Edulab Ján Machaj.

Pre súčasných školákov je november 1989 udalosťou, ktorú poznajú z vyučovania alebo rozprávania dospelých. Výzvou pre školu je priblížiť im, ako sa nesloboda prejavovala v každodennom živote a prečo má zmysel chrániť práva, ktoré považujú za samozrejmé. Samotné zapamätanie mien, dátumov a definícií však nemusí viesť k porozumeniu. „Budúcnosť nebude patriť tým, ktorí si zapamätajú najviac faktov, ale tým, ktorí dokážu klásť správne otázky a kriticky vyhodnocovať odpovede,“ povedal Machaj.

Rozdiel medzi zapamätaním a porozumením sa môže podľa neho ukázať aj pri výučbe o demokracii. Ako tvrdí Machaj, žiak dokáže zopakovať definíciu slobody prejavu, no ďalšou úlohou je vedieť vecne nesúhlasiť, vypočuť si odlišný názor alebo rozlíšiť overiteľný fakt od nepodloženého tvrdenia. Takéto schopnosti potrebujú priestor na precvičovanie počas vyučovania. Priestor na tento posun vytvára kurikulárna reforma. Od septembra 2026 začali nový vzdelávací program zavádzať od prvého ročníka aj všetky zostávajúce základné školy.

Zmena vyučovania však podľa Machaja musí byť sprevádzaná aj zmenou hodnotenia. „Ak chceme, aby deti premýšľali, riešili problémy, pracovali s informáciami a dokázali ich kriticky vyhodnocovať, nemôžeme úspech vzdelávania merať iba tým, koľko faktov si dokázali zapamätať,“ upozornil. Ako uviedol, pri téme novembra tak môže učiteľ popri overení vedomostí sledovať aj to, ako žiak pracuje s dobovým prameňom, porovnáva informácie alebo vysvetľuje svoje závery. Konkrétnym zadaním môže byť porovnanie dobového spravodajstva so spomienkou pamätníka či diskusia o tom, ako obmedzenia cestovania, štúdia alebo verejného vyjadrovania zasahovali do života rodín. Historické vedomosti tým získavajú zrozumiteľný kontext.

Takýto spôsob vyučovania kladie nároky aj na pedagógov. Potrebujú vedieť pripraviť otvorené otázky, viesť diskusiu a pomáhať žiakom overovať tvrdenia. „Učiteľ už nebude iba človekom, ktorý má správnu odpoveď. Tú môže mať dieťa v mobile za niekoľko sekúnd. Jeho hodnota bude čoraz viac v tom, že dieťa naučí klásť správne otázky, premýšľať nad odpoveďami, pochybovať, overovať ich a rozumieť súvislostiam,“ vysvetlil Machaj v súvislosti s meniacou sa úlohou učiteľa. O výsledku reformy preto podľa neho rozhodne jej prenesenie do každodenného vyučovania. „Prvým krokom bolo pripraviť dokumenty. Oveľa dôležitejšie bude dostať ich obsah do tried. O úspechu reformy nakoniec nerozhodne to, či má škola formálne správne napísaný školský vzdelávací program, ale či sa vďaka nemu začne dieťa na hodine skutočne učiť inak,“ uzavrel Machaj.