Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
V nedeľu 13. decembra uplynie 120 rokov od jeho úmrtia.
Autor TASR
Bratislava 13. decembra (TASR) - Štefan Anián Jedlík je slovenský fyzik a vynálezca. Patrí medzi najvýznamnejších vedcov 19. storočia v oblasti skúmania elektromagnetických javov. Ako prvý na svete objavil možnosť premeny elektrickej energie na mechanický otáčavý pohyb. Vynašiel elektromotor, ktorý pracoval na elektromagnetickom princípe a vykonával jednosmerný rotačný pohyb. Podľa jeho ďalšieho patentu - stroja na výrobu sódovej vody zriadili v Bratislave prvú výrobňu sódy v Uhorsku. V nedeľu 13. decembra uplynie 120 rokov od jeho úmrtia.
Najväčšie zásluhy získal Jedlík v období po roku 1850, kedy sa zaoberal hľadaním najdokonalejšieho zdroja prúdu, prípadne napätia. Z tohto obdobia pochádza jeho najvýznamnejší vynález - prototyp unipolárneho dynama, ktorý však nepublikoval. Skonštruoval ho najmenej štyri roky pred Wernerom Siemensom. Ani tento objav si však Jedlík nedal patentovať.
Štefan Anián Jedlík sa narodil 11. januára 1800 v Zemnom pri Komárne do rodiny chudobného roľníka. Absolvoval stredoškolské štúdiá na gymnáziách v Trnave a v Bratislave. V roku 1817 vstúpil do benediktínskej rehole v zadunajskej Pannonhalme, prijal rehoľné meno Anián a pokračoval v štúdiách teológie a súčasne matematiky i fyziky na univerzite v Pešti (dnes maďarská Budapešť). Po získaní doktorátu filozofie pôsobil ako profesor fyziky a prírodopisu na gymnáziu v Rábe (dnes maďarský Györ) a neskôr na Kráľovskej akadémii v Bratislave. Od roku 1839 prednášal fyziku a mechaniku na Budapeštianskej univerzite, ktorej rektorom sa stal v roku 1863. O desať rokov neskôr sa stal čestným členom Maďarskej akadémie vied (1873).
Vedu a techniku Štefan A. Jedlík obohatil o desiatky vynálezov a zlepšení. Dokázateľne bol prvým konštruktérom elektromotora, v ktorom pevnú aj otáčajúcu časť tvorili elektromagnety, pričom priekopnícky bol aj použitím ortuťového komutátora. Vo všeobecnosti informácie o svojich experimentoch len veľmi málo publikoval, väčšinu svojich prístrojov skonštruoval len ako demonštračné pomôcky, čím jeho objavy zostali nepovšimnuté.
Počas svojho života si dal Jedlík patentovať jediný vynález - zariadenie na výrobu sódovej vody (1826), ktoré našlo zakrátko uplatnenie v praxi. Prvá továreň na výrobu sódy v Uhorsku bola podľa jeho patentu zriadená v Bratislave.
Medzi významné vynálezy Štefana Aniána Jedlíka patrí tiež rúrkový zberač blesku, ktorý vyvinul umelý blesk dlhý až jeden meter, magnetický čap, ktorý sa neskôr stal súčasťou elektrického rušňa, vlnový stroj, na ktorom demonštroval vlnenie na vodnej hladine a prístroj na rezanie veľmi jemných optických mriežok.
Jedlík bol i významný pedagóg fyziky. Napísal niekoľko vysokoškolských učebníc, medzi inými aj rozsiahlu Tentamen publicum a physica (1845).
Vynálezca Štefan Anián Jedlík sa dožil vysokého veku 95 rokov. Zomrel 13. decembra (uvádza sa aj 12. december) 1895 v Rábe (dnešný Györ).
V roku 1873 bol na svetovej výstave vo Viedni vyznamenaný medailou za pokrok. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR vydalo 11. januára 2000 príležitostnú poštovú známky z emisného radu Osobnosti - Štefan Anián Jedlík v nominálnej hodnote 5 Sk.
Najväčšie zásluhy získal Jedlík v období po roku 1850, kedy sa zaoberal hľadaním najdokonalejšieho zdroja prúdu, prípadne napätia. Z tohto obdobia pochádza jeho najvýznamnejší vynález - prototyp unipolárneho dynama, ktorý však nepublikoval. Skonštruoval ho najmenej štyri roky pred Wernerom Siemensom. Ani tento objav si však Jedlík nedal patentovať.
Štefan Anián Jedlík sa narodil 11. januára 1800 v Zemnom pri Komárne do rodiny chudobného roľníka. Absolvoval stredoškolské štúdiá na gymnáziách v Trnave a v Bratislave. V roku 1817 vstúpil do benediktínskej rehole v zadunajskej Pannonhalme, prijal rehoľné meno Anián a pokračoval v štúdiách teológie a súčasne matematiky i fyziky na univerzite v Pešti (dnes maďarská Budapešť). Po získaní doktorátu filozofie pôsobil ako profesor fyziky a prírodopisu na gymnáziu v Rábe (dnes maďarský Györ) a neskôr na Kráľovskej akadémii v Bratislave. Od roku 1839 prednášal fyziku a mechaniku na Budapeštianskej univerzite, ktorej rektorom sa stal v roku 1863. O desať rokov neskôr sa stal čestným členom Maďarskej akadémie vied (1873).
Vedu a techniku Štefan A. Jedlík obohatil o desiatky vynálezov a zlepšení. Dokázateľne bol prvým konštruktérom elektromotora, v ktorom pevnú aj otáčajúcu časť tvorili elektromagnety, pričom priekopnícky bol aj použitím ortuťového komutátora. Vo všeobecnosti informácie o svojich experimentoch len veľmi málo publikoval, väčšinu svojich prístrojov skonštruoval len ako demonštračné pomôcky, čím jeho objavy zostali nepovšimnuté.
Počas svojho života si dal Jedlík patentovať jediný vynález - zariadenie na výrobu sódovej vody (1826), ktoré našlo zakrátko uplatnenie v praxi. Prvá továreň na výrobu sódy v Uhorsku bola podľa jeho patentu zriadená v Bratislave.
Medzi významné vynálezy Štefana Aniána Jedlíka patrí tiež rúrkový zberač blesku, ktorý vyvinul umelý blesk dlhý až jeden meter, magnetický čap, ktorý sa neskôr stal súčasťou elektrického rušňa, vlnový stroj, na ktorom demonštroval vlnenie na vodnej hladine a prístroj na rezanie veľmi jemných optických mriežok.
Jedlík bol i významný pedagóg fyziky. Napísal niekoľko vysokoškolských učebníc, medzi inými aj rozsiahlu Tentamen publicum a physica (1845).
Vynálezca Štefan Anián Jedlík sa dožil vysokého veku 95 rokov. Zomrel 13. decembra (uvádza sa aj 12. december) 1895 v Rábe (dnešný Györ).
V roku 1873 bol na svetovej výstave vo Viedni vyznamenaný medailou za pokrok. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR vydalo 11. januára 2000 príležitostnú poštovú známky z emisného radu Osobnosti - Štefan Anián Jedlík v nominálnej hodnote 5 Sk.
