Bratislava/Praha 3. mája (TASR) - Excelovala v mnohých obľúbených českých filmoch a seriáloch. Herecký záber Jiřiny Bohdalovej je fascinujúci. Účinkovala v komédiách Světáci (1969), Čtyři vraždy stačí, drahoušku (1970), v trezorovej snímke Ucho (1970), v nesmrteľných scénkach v dlhoročnom federálnom televíznom programe Televarieté s Vladimírom Dvořákom či v obľúbenej rozprávke Nesmrteľná teta (1993). V nedeľu 3. mája oslávi 95 rokov.

Svoju kariéru začala v šiestich rokoch v nemom filme Pižla a Žižla na cestách (1937). Odvtedy odhrala stovky divadelných, filmových i televíznych úloh. Popri televíznej zábave sa jej parketou stali aj večerníčky, v ktorých prepožičala hlas celej plejáde postavičiek. Medzi jej najslávnejšie patria Kremílek a Vochomůrka alebo legendárny škriatok Rákosníček.

Za svoju tvorbu získala viaceré ocenenia vrátane dvoch Českých levov, Ceny Thálie či najvyššieho českého štátneho vyznamenania - Radu Bieleho leva.

Jiřina Bohdalová sa narodila 3. mája 1931 v Prahe. Jej otec bol truhlár a matka pracovala ako slúžka, ale zároveň bolo jej vášňou ochotnícke divadlo. K hraniu odmalička viedla aj svoju dcéru, známu herečku Simonu Stašovú.

Po absolvovaní gymnázia sa Jiřina hlásila na DAMU, kde ju prijali až na tretí pokus, medzitým pracovala ako učiteľka v Ostrave. Život jej skomplikovalo aj zatknutie otca za protištátnu činnosť. Štúdium na DAMU ukončila v roku 1957.

Svoju divadelnú kariéru začínala u Jana Wericha v Divadle ABC (1957) a pokračovala v Městských divadlech pražských. Najdlhšie pôsobila v Divadle na Vinohradech (1967-2004) a divadelnú kariéru ukončila v Divadle Na Jezerce (2005-2023). Ohľadom Wericha ju kontaktovala štátna bezpečnosť a až v roku 2004 súd konštatoval, že bola vo zväzkoch ŠtB vedená neoprávnene.

Spolupracovala so všetkými významnými českými a slovenskými režisérmi, okrem Miloša Formana, ktorý veľmi skoro odišiel do Ameriky. Ako prvý ju objavil Ladislav Horský v spomínanom filme Pižla a Žižla na cestách, nasledovali drobné úlohy u režiséra Vladimíra Slavinského (Zlatý člověk, 1939) či Václava Binovca (Dceruška k pohledání, 1940). V päťdesiatych rokoch ju objavili Ján Kadár a Elman Klos (Únos, 1952).

Pod vedením Martina Friča ukázala celú škálu svojich hereckých polôh - od komediálnych (Zaostřit prosím, 1956; Král králů, 1963; Přísně tajné premiéry, 1967) až po tragické (Hvězda zvaná Pelyněk, 1964). Jej najčastejšími hereckými partnermi boli Miloš Kopecký, Jiří Sovák a Vladimír Menšík.

Bohdalovej veľkú kapitolu predstavujú filmy, v ktorých hrala s Radoslavom Brzobohatým. V snímkach Hvězda zvaná Pelyněk (1965), Dáma na kolejích (1966), Pěnička a Paraplíčko (1970) či seriál F.L. Věk (1971) hrali partnerov. „Nikdy som sa nepýtala režisérov, prečo nás obsadzujú ako pár. Radek bol pekný chlap a dobrý herec. Takže, keď som sa mala v tej dobe vo filme zamilovať, tak do koho iného?“, komentuje v knihe Vždycky upřímná Jiřina Bohdalová (2020).

Zdeněk Podskalský ju obsadil do jednej z najúspešnejších českých komédií všetkých čias. V jeho legendárnych Světákoch si zahrala spolu s Jiřinou Jiráskovou a Ivou Janžurovou. Zaskvela sa aj v komédii Oldřicha Lipského Čtyři vraždy stačí, drahoušku". S vtedajším manželom Radoslavom Brzobohatým predviedli herecký koncert v politickej dráme Ucho, ktorú nakrútil Karel Kachyňa, a ktorá na prahu normalizačnej éry okamžite putovala do trezoru.

Čoraz častejšie natáčala aj televízne filmy či seriály. Účinkovala v seriáloch F.L. Věk (1970), Chalupáři (1975) či Pan Tau (1975). S Vladimírom Dvořákom vytvorila legendárnu moderátorskú dvojicu v Televarieté (1971-1998), v jednom z najúspešnejších formátov v histórii československej televíznej zábavy.

Stvárnila úlohu mentálne zaostalej ženy v dráme Fany (1995), za ktorú získala ocenenie Český lev. Po 40 rokoch vzkriesila herecké partnerstvo s Radoslavom Brzobohatým vo filme Vrásky z lásky (2012). Bývalých manželov spojil pred kamerou režisér Jiří Strach.

Objavila sa tiež v dokumentárnom filme o Janovi Werichovi s názvom Jan Werich: Keď už človek raz je (2021), ktorý vznikol po štyroch desaťročiach od smrti jednej z najväčších legiend českého divadla. V tom istom roku si zahrala vo videoklipe skupiny Olympic k piesni Nemám páru. „Do klipu som šla, pretože kedykoľvek by Petr (Janda) niečo požadoval, tak mu to vždy splním. Je to môj kamarát,“ konštatovala Bohdalová.

V roku 2022 ukončila na odporúčanie lekára svoju divadelnú kariéru v pražskom Divadle Na Jezerce, kde v inscenácii Gin Game po boku Milana Kňažka tancovala rokenrol. Predstavila sa aj v hlavnej úlohe v dráme Svatá (2024), kde hrá ženu vo vyššom dôchodkovom veku, ktorá píše knihy o svojom živote v nápravno-výchovnom tábore v Sovietskom zväze a o hrôzach totalitnej moci prednáša na školách.

Bohdalová bola dvakrát vydatá. Prvým manželom bol Břetislav Staš, s ktorým má dcéru Simonu. Jej druhým manželom sa po šesťročnej známosti stal herec Radoslav Brzobohatý. Manželstvo sa po 12 rokoch rozpadlo v roku 1982. Niekoľko dní pred jej 95. narodeninami sa konala slávnostná premiéra dokumentu s názvom A jede se furt dál, ktorý o nej pripravila televízia Nova.

Oslavu k jubileu Jiřiny Bohdalovej usporiadal aj Český rozhlas v pražskom Divadle Hybernia. Medzi gratulantami nechýbali ani francúzsky herec Gérard Depardieu, Bolek Polívka, Miroslav Donutil, Karel Šíp či Petr Kostka.