< sekcia Import

Klimatológ Lapin: Aj tento rok hrozí rýchly nástup sucha a horúčav

Relácia Pohľad na oblohu na TABLET.TV Foto: TABLET.TV

Posledných šesť rokov je výrazne teplejších v porovnaní s minulosťou, rok 2019 sa ocitol na druhej priečke.

Bratislava, 31. januára (TABLET.TV) – Február by mal byť podľa počítačových modelov relatívne teplý a v južnej polovici Európy by malo byť relatívne málo zrážok. V relácii Pohľad na oblohu na TABLET.TV to uviedol klimatológ Milan Lapin. „Samozrejme je to výhľad, ktorý nemá stopercentnú úspešnosť, ale cirkulačné pomery naznačujú, že by sa to mohlo takto naplniť. Ak by sa tak stalo, môžeme očakávať v marci a apríli podobný režim počasia ako v minulých rokoch, teda rýchly nástup suchého a relatívne teplého počasia, čo je nepriaznivé pre poľnohospodárstvo,“ uviedol profesor Milan Lapin z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave.




Zimné zrážky majú veľký význam v našich podmienkach, keďže aj za normálnych okolností bývajú veľmi nízke.

„Pokiaľ sa zrážky sústredia v snehovej pokrývke a vydržia do marca, sneh sa na jar postupne roztopí a zavlaží pôdu. Pôda tak môže ostať vlhká až do mája, teda do obdobia, keď to rastliny najviac potrebujú. V posledných dvadsiatich rokoch je však situácia celkom odlišná. Hocikedy v zime sa sneh úplne roztopí, voda odtečie a v marci niet dostatok vlahy na zavlaženie pôdy. Už koncom marca a začiatkom apríla sa objavuje sucho. Zasvieti slnko a rýchlo sa zvyšuje teplota. Z hľadiska energetickej bilancie, ak je pôda vlhká, tak sa veľká časť slnečnej energie spotrebuje na výpar vody a len menšia časť na ohrievanie vzduchu. Pokiaľ je pôda suchá, tak sa skoro všetka energia zo slnečného žiarenia spotrebuje na ohrievanie pôdy a vzduchu. Vzduch sa rýchlo zohrieva a už v apríli nastupuje letné počasie. Toto bolo to charakteristické vo viacerých posledných rokoch a je to veľmi nepriaznivý jav, naša vegetácia nie je adaptovaná na takýto režim počasia,“ vysvetlil Lapin.

Zime chýba studený vzduch

Tohtoročná zima zapadá do charakteru zím v posledných dvadsiatich rokoch, to znamená, že je relatívne teplá, je relatívne málo snehu v nižších polohách a panuje na pocit nevľúdne počasie. „December bol o 3 stupne teplejší, než je priemer z rokov 1901-2000, január sa v nižších polohách javí zatiaľ teplejší o 1,5 stupňa. Na horách však bude miestami teplejší o viac než 3 stupne Celzia, pretože počas väčšej časti januára sme mali anticyklónu, teda tlakovú výš, pri ktorej boli v nižších polohách inverzie a sem-tam aj mrzlo. Už v stredných polohách bolo relatívne teplo,“ povedal Milan Lapin.

Zaujímavosťou bolo veľmi výrazné oteplenie od polovice takmer do konca decembra, takže sneh, ktorý napadol začiatkom decembra, sa roztopil takmer na celom území s výnimkou najvyšších pohorí. Pocitovo chladné a hmlisté januárové počasie v nížinách zasa zapríčinila inverzia spôsobená mohutnou tlakovou výšou, ktorá ovplyvňovala počasie na Slovensku.

„V zimnom období, alebo už od jesene do polovice februára bývajú tlakové výše spojené s prízemnými inverziami, pretože sú dlhé noci, počas ktorých sa prízemná vrstva vzduchu ochladí. Postupne sa ochladzuje zo dňa na deň, takže ak táto situácia trvá pár dní, inverzná vrstva môže narásť do výšky 800 až 1200 metrov. Vytvorí sa nízka oblačnosť a postupne sa prechladzuje,“ povedal Lapin.

Vy výškach tesne nad touto inverznou vrstvou však býva jasno, veľmi dobrá dohľadnosť a relatívne teplo. Niekedy je v dolinách teplota o 20 až 25 stupňov nižšia než na horách vo výške 2000 až 2500 metrov. Po prechode studeného frontu v závere januára sa táto inverzia rozrušila, čo paradoxne – najmä v nižších polohách – prinieslo oteplenie a aj zrážky. Dokonca aj v Bratislave v stredu 29. januára husto snežilo, pričom padali nápadne veľké snehové vločky.

Kým v predošlých rokoch sa vyskytli aspoň krátkodobé ochladenia, tento rok sa zatiaľ nič podobné nestalo. „Problém tohtoročnej zimy je taký, že v Arktíde je relatívne málo studeného vzduchu, teda takého vzduchu, ktorý by sa nahromadil vo väčšej vrstve a za vhodných cirkulačných podmienok by sa prepadol cez severnú Európu k nám do strednej Európy. Celá Európa je relatívne teplá, dokonca aj na Sibíri, kde zvyknúť bývať veľmi silné mrazy, boli obdobia s teplotou o 10 až 15 stupňov vyššou oproti dlhodobému priemeru,“ vysvetlil klimatológ.

Rok 2019 patrí k najteplejším

Pokiaľ ide o bilanciu celého roku 2019, pokračuje trend posledných piatich rokov, ktoré boli globálne a aj na severnej pologuli doteraz najteplejšie v celej histórii meteorologických meraní – išlo o roky v poradí podľa teplôt 2016, 2015, 2017, 2018, 2014.

Teraz je poradie rokov 2016, 2019, 2015, 2017, 2018 a 2014. Teda posledných šesť rokov je výrazne najteplejších na celej Zemi, na severnej pologuli, ale aj na Slovensku. Celé desaťročie je veľmi teplé a je výrazne teplejšie, ako predpokladali scenáre klimatickej zmeny.

„Je možné, že globálne otepľovanie bude postupovať rýchlejšie, než sa doteraz očakávalo, a to predovšetkým v polárnych oblastiach a najmä na severnej pologuli. V Arktíde sa doteraz oteplilo o 3 stupne Celzia. Ak sa oteplenie zrýchli, do konca storočia by sa v Arktíde mohlo otepliť o 7 až 8 stupňov Celzia, čo je samozrejme veľa a bude to znamenať nielen masívne topenie ľadovcov, ale aj zmenu cirkulačných pomerov, ktoré by mohli viesť k posunu klimatických a predovšetkým zrážkových pásiem. A suché pásmo z južnej Európy a z centrálnej Ázie sa môže posunúť na sever, čo by bolo nepriaznivé pre hydrologickú bilanciu aj v našej oblasti,“ uviedol klimatológ Milan Lapin.

Uhlíková neutralita je ťažko splniteľný sen

Aj vzhľadom na tento trend sa mnohé krajiny zaviazali, že dosiahnu uhlíkovú neutralitu, čo znamená, že sa do atmosféry dostane len toľko oxidu uhličitého a metánu, aby nerástla koncentrácia týchto plynov, resp. aby sa začala znižovať. Európska únia chce tento cieľ dosiahnuť do roku 2050.

„Znamená to opustiť uhlie ako prvý krok, opustiť ropné produkty ako druhý krok a zemný plyn ako tretí krok, a tiež zredukovať aktivity, pri ktorých dochádza k emisií metánu, t. j. pestovanie ryže, chov hovädzieho dobytka, banská činnosť a ďalšie. To je uhlíková neutralita. Klimatická neutralita znamená zredukovať emisie všetkých skleníkových plynov tak, aby ich koncentrácie nerástli,“ vysvetlil prof. Lapin. Existujú aj technologické riešenia, napríklad zachytávanie skleníkových plynov alebo ich odsávanie a stláčanie, čo sú však zatiaľ veľmi drahé záležitosti.

Podľa Lapina je však otázne, či snaha dosiahnuť uhlíkovú resp. klimatickú neutralitu nenarazí na nesúhlas obyvateľstva, ak by sa napríklad dotkla ich životnej úrovne. EÚ má navyše len 9-percentný podiel na globálnej emisií skleníkových plynov.

„Musel by sa k tomu pripojiť celý svet, inak to nemá veľký praktický význam. Na druhej strane, ak EÚ vyrieši technológiu týchto procesov, môže to ponúknuť iným krajinám. Uhlíková alebo klimatická neutralita je veľký sen, ale ťažko splniteľný. Času je málo a treba začať hneď, inak každý rok, ktorý sa oneskoríme, bude znamenať ďalšie zhoršenie situácie,“ apeloval klimatológ Milan Lapin v relácii Pohľad na oblohu.