Paríž 28. mája (TASR) - Komáre sa dokážu naučiť spájať si pach najpoužívanejšieho repelentu na svete s potravou a po „výcviku“ môžu dokonca uprednostniť štípanie ľudí, ktorí sa ním nastriekali. Vyplýva to z experimentálnej štúdie zverejnenej vo štvrtok a citovanej agentúrou AFP.

Prekvapivé výsledky, ktoré vedci získali „vo veľmi špecifických laboratórnych podmienkach“, podľa hlavného autora štúdie Claudia Lazzariho „nespochybňujú účinnosť“ repelentu DEET.

Chemická zlúčenina DEET, vyvinutá v Spojených štátoch v 40. rokoch minulého storočia, pomohla zachrániť množstvo životov pred chorobami prenášanými bodavým hmyzom.

„Je to absolútny zlatý štandard medzi repelentmi, ktorý Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) používa v boji proti prenosu chorôb prenášaných komármi,“ zdôraznil Lazzari pôsobiaci ako emeritný profesor Inštitútu výskumu biológie hmyzu na Univerzite v Tours vo Francúzsku.

Autor štúdie tvrdí, že je potrebné vyvíjať nové, účinnejšie a ekologickejšie repelenty, ktoré budú spôsobovať menej alergických reakcií. To si podľa neho vyžaduje, aby vedci lepšie pochopili, prečo repelenty komáre odpudzujú.

„Nevieme presne prečo,“ priznal Lazzari. Vedci sa snažia zistiť, či sú látky ako DEET pre komáre toxické, či im bránia rozpoznať pach človeka, alebo ich jednoducho odpudzujú nepríjemným zápachom.

Medzinárodný tím vedcov preto využil princíp podmieňovania známy z experimentu s Pavlovovým psom, ktorý si spojil príchod potravy so zvukovým signálom.

Komáre egyptské (Aedes aegypti), ktoré prenášajú choroby ako horúčka dengue, vírus zika, žltú zimnicu či vírus chikungunya, umiestnili vedci do sieťového boxu a ponúkli im vak s teplou ovčou krvou.

Keď vedci pridali pach repelentu DEET, komáre sa od zdroja vzďaľovali. Následne však vedci hmyz počas 20 sekúnd kŕmili teplou krvou, pričom počas posledných desiatich sekúnd uvoľňovali aj pach repelentu. Tento postup zopakovali trikrát.

Keď potom komáre vystavili len vôni repelentu, viac než 60 percent z nich sa pokúšalo poštípať tkaninu, aj keď v nej nebola krv.

V ďalšej časti experimentu jeden z vedcov nastavil komárom obe ruky - jednu „čistú“ a druhú nastriekanú repelentom DEET. Komáre podľa výsledkov jednoznačne uprednostnili ruku pokrytú repelentom.

Vedci dospeli k podobným výsledkom aj pri pokusoch s cukrom namiesto krvi. Komáre sa totiž vo voľnej prírode živia prevažne rastlinným nektárom.

Spoluautor štúdie Clément Vinauger z univerzity v americkom štáte Virgínia uviedol, že doteraz sa všeobecne predpokladalo, že repelenty fungujú výlučne na základe svojho chemického zloženia.

Nová štúdia však podľa vedcov naznačuje, že komáre nereagujú len na samotnú chemickú látku, ale aj na to, ako ju ich mozog vyhodnotí na základe predchádzajúcich skúseností.

„Ukazujeme, že mozog komára dokáže túto reakciu prepísať na základe skúsenosti,“ vysvetlil Vinauger. „To, čo sa hmyz naučil, je rovnako dôležité ako samotné pôsobenie chemickej látky. Myslím si, že ide o zásadnú zmenu pohľadu,“ dodal.

Lazzari však zároveň upozornil, že v prírode by boli potrebné „veľmi špecifické podmienky“, aby sa komáre správali rovnako ako v laboratóriu.

Štúdia bola publikovaná vo vedeckom časopise Journal of Experimental Biology.