Druhý novoročný prejav prezidenta P. Pellegriniho z vecného aj politického hľadiska možno hodnotiť z viacerých hľadísk, ale jedno má spoločné – ako celok bol s jednou výnimkou horší než prvý.

Výnimkou je, že tentoraz už spomenul aj výročie vzniku republiky, na čo v prvom novoročnom prejave pozabudol. Pričom platí, že kto ak nie hlava štátu a kedy, ak nie pri výročí vzniku krajiny, to má spomenúť.

Z vecného hľadiska bol čerstvý novoročný prejav prezidenta odrazom situácie v spoločnosti. Je horšia a tak aj prejav hlavy štátu bol v porovnaní s jeho prvým novoročným prejavom horší. Namieste je otázka, či tomu nemalo byť naopak, ale tá súvisí s individuálnymi očakávaniami, ktoré má každý iné. Možno opakovať, že tí, ktorí očakávali od prejavu viac, mohli byť sklamaní, tí, ktorí očakávali menej, mohli byť potešení a tí, ktorí si prejav ani nevšimli, o nič dôležité neprišli. Lebo to zažili.

Prezident sa totiž viac venoval udalostiam roka 2025 ako tomu, čo krajinu čaká v roku 2026. A ako z toho vyjsť s minimálnymi škodami. Pre ľudí, pre krajinu. O tom, že nasledujúci rok to nebude naozaj a ani zďaleka pripomínať prechádzku v ružovom sade, svedčí viacero okolností. Napríklad situácia v stranách vládnych, mimovládnych, ale najmä v spoločnosti.

Isto, možné je čo-to prečítať aj medzi riadkami, ktoré P. Pellegrini napísal. Novoročný prejav by však z povahy veci mal byť viac príhovorom k občanom ako šifrovaným prejavom. A ani nie je slušné kalkulovať s tým, že ľudia práve pri takejto príležitosti budú chcieť alebo vedieť hľadať a nájsť to, čo prezident povedať chcel, ale nepovedal. A majú si to domyslieť.

Neoplatí sa to, keďže je faktom, že niektorí si to domysleli a skončilo to katastrofou. Azda najviac si domýšľal predseda SNS A. Danko a tak bolo už len prirodzené, že jeho predstavivosť ihneď odsunula druhý novoročný prejav prezidenta P. Pellegriniho do minulosti.

Z politického hľadiska by bolo možné prezidentovi aj čosi vytknúť, ale bolo by to zbytočné. Konkrétne, keď hovoril o politike, napríklad, že si nezaslúži, aby bola dominantnou kategóriou života. Samozrejme, ako dlhoročný straník vníma P. Pellegrini politiku iba ako mocenský nástroj, a nie tým, čím v skutočnosti je – spravovaním vecí verejných, v mene verejnosti a v jej prospech. A že občianska spoločnosť je jedným z pilierov demokracie.

Kým v prvom novoročnom prejave prezident P. Pellegrini na niečo pozabudol, do druhého niečo pridal. Poslednú vetu „V tom nám Pán Boh pomáhaj!“ Ide o zaujímavý posun, ale veriaci s neveriacimi sa azda zhodnú na jednom: v roku 2026 to bude mimoriadne potrebné.