Odvolanie podpredsedu parlamentu vstúpi do novodobých dejín, keďže sa uskutočnilo po prvý raz. Odvolaných funkcionárov v nich síce bolo už veľa, odvolaný bol aj predseda parlamentu, aj premiér, aj minister, dokonca aj generálny prokurátor a ďalší, ale podpredseda
parlamentu bol odvolaný po prvý raz.

Takže je dokonané. A výlučne z mocenských, nie reálnych dôvodov. Ak sa totiž už vládna koalícia rozhodla ísť do hlasovania – a nestačil jej rovnaký výsledok ako pri odvolávaní J. Figeľa, teda iba prerokovanie bez hlasovania – iný výsledok ako odvolanie bol už len ťažko reálny. Školenie Ako správne vyplniť hlasovací lístok poslanci dostali a akýkoľvek omyl by mal pre koalíciu nedozerné následky. Isto, traja poslanci koalície nehlasovali, avšak odpoveď na otázku, prečo už nehlasovali štyria, je jednoduchá – v takom prípade by podpredseda parlamentu zostal vo funkcii a koalícia by utŕžila takú hanbu, že by ju neprekryl ani konsolidačný balík. A to – azda uzná každý – sa stať nemohlo, a preto ani nestalo.

Náhody sa totiž v politike nedejú. Tak ako nie je náhoda, že konsolidačný balík predstavila koalícia v deň, kedy odvolaním podpredsedu parlamentu nastúpila na diaľnicu vedúcu k Rubikonu, náhodou nie je ani to, že išlo o odvolanie M. Šimečku. Vlastne ani to, že keď koalícia hľadala konsolidačný balík v hodnote cca 1,5 miliardy eur, našla ho v sume cca 2,8 miliardy eur. Z konsolidačného balíka bude z politického hľadiska zrejme ešte zábava – z vecného zase tragédia – čo však v prípade odvolania M. Šimečku nie je a ani nebolo zámerom.

M. Šimečka sa môže akokoľvek prsiť a považovať za objekt pomsty premiéra R. Fica, ba svoje odvolanie aj za odvetu, že vykonáva dobrú opozičnú prácu. Faktom je iné – a síce, že pre premiéra bol a je iba predmetom. Na viaceré použitie. Inými slovami, v jeho odvolaní je len málo osobného, podstatné bolo a je, že bol najlepším kandidátom na to, aby ho mohli premiér a jeho družina zahádzať čímkoľvek, čo mali a ešte budú mať po ruke. Aj za všetko strádanie, ktoré krajinu čaká a neminie, bude môcť M. Šimečka, rovnako ako za prípadné pozastavenie či zastavenie eurofondov. Napríklad aj preto, lebo na rozdiel od vládnej trojky – Smer-SD, Hlas-SD a SNS, majú poslanci za PS zastúpenie vo frakciách europarlamentu. A teda tiež vplyv. Ale viniť ho budú aj z ďalších nepríjemných vecí, fantázia vládnej koalície nemá hranice, na čo poukazujú aj tzv. dôvody, ktoré viedli k odvolaniu podpredsedu parlamentu.

Samozrejme, M. Šimečka sa môže naďalej tváriť ako líder opozície a kasať, že vládna koalícia síce môže odvolať podpredsedu parlamentu, ale nie aj lídra opozície. V tomto sa nemýli – faktom totiž zostáva, že skutočná opozícia neexistuje a že preto nie je možné odvolať ani jej lídra. Stačí sa totiž opýtať ďalších predsedov strán, či už SaS, KDH alebo bývalého OĽaNO, či je M. Šimečka ich lídrom, či ich vedie a kam. A už iba mimochodom – vyhrať voľby, na čo M. Šimečka chystá a teší, je síce fajn, ale zároveň málo – je to len
predpokladom na zostavenie vlády, nie podmienkou.

Nič z uvedeného však nie je dôležitejšie ako fakt, že odvolaním podpredsedu parlamentu bola vládna koalícia nasmerovaná na diaľnicu vedúcej k rieke Rubikon, za ktorou je už len stará známa čierna diera.