Strana SaS oslovuje občanov, aby podpísali jej čerstvú petíciu. Žiadajú v nej parlament, aby prerokoval a prijal „návrh zákona proti mafii“. Text návrhu tohto zákona už SaS predložila na januárovú schôdzu, ale keďže správne počíta s tým, že bude koalíciou zmetený zo stola, žiada petíciou občanov o podporu tohto návrhu, ktorý nazvali „lex mafia“.

Ako obvykle, aj táto petícia SaS má politický a vecný rozmer. Z politického hľadiska ide o dobrý pokus – strana vykazuje aktivitu, zapája do nej občanov, čím ich nielen udržuje v strehu, ale dáva im pocit, že sa stávajú súčasťou spravovania vecí verejných. Že môžu rozhodnúť o skutočne vážnej otázke, ktorá sa ich bezprostredne týka. A účasť občanov na takomto rozhodovaní – hoci iba podpisom – je nepochybne pozitívna vec.

Iná vec je posúdenie petície z vecného hľadiska. Analýza návrhov Sas nateraz však nie je potrebná. O jej legislatívny návrh totiž vôbec nejde – v tejto chvíli ide o petíciu ako celok, nie jej obsah. Teda o to, aký bude jej osud na konci dňa v prípade, ak ju podpíše dostatočný počet občanov a bude predmetom rokovania parlamentu.

A tu už nastáva problém: parlament má povinnosť sa petíciou zaoberať, ale to je aj všetko. Inými slovami, prijme ju na vedomie a hotovo, koniec, bodka. Nič viac nemožno očakávať. Poslanci petíciu môžu po prerokovaní aj odmietnuť, ale tým by urobili politickú chybu. Je to tak z jednoduchého dôvodu – petícia adresovaná parlamentu je nástrojom verejného tlaku, nie legislatívneho záväzku. A parlament nemá povinnosť sa zaoberať konkrétnym návrhom zákona, ktorý petícia presadzuje. Vlastne sa ním zaoberať ani nemôže a nesmie.

Je otázne, kedy sa SaS podarí vyzbierať minimálne 100 tisíc podpisov pod uvedenú petíciu. Aby sa parlament ňou musel zaoberať. Keďže strana má ambíciu byť súčasťou budúcej vlády, najzaujímavejšie by bolo, ak by sa jej to podarilo až po parlamentných voľbách. Z hľadiska politického aj vecného.