´Aj do tretice všetko dobré´, mohol si po zverejnení výsledkov nedeľného hlasovania povedať arménsky premiér Nikol Pašinjan, ktorý sa o tento post uchádzal po tretíkrát. Parlamentné voľby v tejto neveľkej krajine ležiacej pod bájnou horou Ararat, ktorá je národným symbolom Arménska hoci geograficky leží na území Turecka, sa všeobecne označovali za kľúčové. Neboli len o novej vláde, o smerovaní krajiny medzi Východom a Západom, ale aj o otázke vojny alebo mieru vo vzťahoch s Azerbajdžanom.

Z 18-tich strán do parlamentu len tri

Proti víťazovi volieb do Národného zhromaždenia, strane Občianska zmluva premiéra Pašinjana, ktorá získala 49,81 % hlasov voličov, stáli proruské politické sily. O takmer 400.000 hlasov menej dostal na druhom mieste blok Silné Arménsko vedený arménsko-ruským miliardárom Samvelom Karapetjanom s 23,29 % a na treťom mieste sa s 9,93 % hlasov voličov umiestnila Aliancia Arménsko vedená bývalým prezidentom Robertom Kočarjanom.

Strane Prosperujúce Arménsko proruského magnáta Gagika Carukjana, ktorá získala 3,996 % hlasov voličov, chýbajú štyri tisíciny percenta na to, aby sa dostala do parlamentu a dosiahla potrebnú hranicu štyroch percent, informoval arménsky spravodajský portál News.am. Na základe predbežných výsledkov Ústrednej volebnej komisie z 18 politických subjektov by teda mali v parlamente zasadnúť zástupcovia len troch, ale strana Prosperujúce Arménsko už avizovala, že chce požiadať o prepočítavanie hlasov.

V správe Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva OBSE sa uvádza, že voľby sa konali v polarizovanej atmosfére, uprostred napätia medzi vládou a cirkvou, ako aj zatváraním popredným predstaviteľov opozície, vrátane arcibiskupa Bagrata Galstanjana, či Samvela Karapetjana, ktorý je v domácom väzení.

Vládnuca strana pod vlajkou EÚ

Vládnuca strana viedla kampaň pod vlajkou Európskej únie a s viditeľnou európskou podporou. Dokonca začiatkom minulého mesiaca sa konal v Jerevane prvý samit EÚ - Arménsko.

Bezprostredne po voľbách Pašinjan vyhlásil, že bude pokračovať v kurze Arménska smerom zbližovania so Západom, že sa bude usilovať o normalizáciu vzťahov s Azerbajdžanom a že Jerevan sa nevzdá svojho členstva v Eurázijskej hospodárskej únii, na čele ktorej je Moskva. Tieto predsavzatia však bude môcť naplniť len veľmi ťažko, pretože Kremeľ dal jasne najavo: Jerevan sa musí rozhodnúť, buď zostane s Ruskom, alebo sa bude usilovať o členstvo v EÚ.

Moskva tlačí na Jerevan

Moskva nezostala len pri slovách, ruský prezident Vladimir Putin sa pred voľbami vyhrážal Arménsku „osudom Ukrajiny“, ak bude pokračovať v ceste k európskej integrácii. Rusko súčasne stupňovalo aj hospodársky tlak, keď zakázalo dovoz mnohých výrobkov a tovarov z Arménska a pohrozilo zastavením dodávok ropy i zemného plynu, pritom ruský plyn tvorí viac ako 80 % celkovej spotreby krajiny. Webová stránka promoskovského denníka Komsomolská pravda dokonca napísala, že „vládnuca strana v Arménsku nabrala chladný a bezohľadný kurz smerom k demontáži všetkých vzťahov s Ruskom“.

Vojna alebo mier

V predvolebnej kampani veľmi silno rezonovala aj téma Náhorného Karabachu, ktorá sa premietla najmä do otázky, či bude Arménsko pokračovať v mierovom procese s Azerbajdžanom. Opozícia postavila svoju kampaň na obvineniach, že Pašinjan kapituloval, urobil ústupky Baku a ochladil vzťahy s Ruskom.

Viac ako tri desaťročia ovládali Karabach arménski separatisti. V roku 2023 túto horskú enklávu po bleskovej operácii ovládol Azerbajdžan, pričom vyše 100.000 etnických Arménov muselo z enklávy utiecť. Táto trauma je v Arménsku stále veľmi čerstvá.

Podpísanie mierovej dohody medzi Arménskom a Azerbajdžanom, ktorú vlani v auguste parafovali za prítomnosti Donalda Trumpa v Bielom dome lídri obidvoch krajín, je podľa mnohých pozorovateľov spojené s potrebou zmien v arménskej ústave.

Pašinjan nemá alternatívu

Po porážke Pašinjana v Karabachu sa zdalo, že jeho politická kariéra sa skončila, avšak voľby ukázali, že jeho súčasným politickým rivalom dôverujú ľudia ešte menej. Víťazstvo v parlamentných voľbách ale neznamená, že arménska spoločnosť mu odpustila stratu Karabachu alebo bezpodmienečne podporila jeho kurz, pripomenul spravodajský web BBC. Skôr to ukazuje, že po tom, čo zažila kolaps predchádzajúceho bezpečnostného systému, značná časť voličov stále nevidí žiadnu presvedčivú alternatívu k súčasnému premiérovi.

Staronového predsedu vlády ale nečaká vôbec ľahké vládnutie. Po prvé, členstvo v EÚ je zatiaľ v nedohľadne, pretože hospodársky je Arménsko naďalej silne závislé od Ruska, a po druhé, prijatie zmien v ústave, čo je zase nevyhnutné na pokračovanie mierového procesu s Azerbajdžanom, nebude bez hlasov opozície možné.