< sekcia Import

KOMENTÁR JANA FINGERLANDA: Pakistanské voľby

Jan Fingerland, komentár Foto: Teraz.sk

Komentár uverejňujeme so súhlasom Českého rozhlasu Plus.

O všetkých voľbách sa vždy vraví, že sú prelomové. Hovorí sa to aj v Pakistane a tentoraz je to dokonca pravda.

Pakistan je formálne demokraciou už od svojho zrodu pred viac ako 70. rokmi. A tamojšie vlády skutočne často vzišli z hlasovania voličov. Lenže zhruba polovicu celého času vládla armáda, či už priamo alebo sprostredkovane. Teraz sa rozhoduje o tom, či to tak bude aj ďalej. Alebo, či to vlastne nie je najlepšie riešenie.

Voľby vo viac ako 200 miliónovom národe sú vlastne súbojom dvoch veľkých blokov.


Šarífovia kontra Chán


Na jednej strane je to Pakistanská moslimská liga, organizácia, ktorá má veľké skúsenosti so správou krajiny, ktorú je tak ťažké spravovať. Ligu formálne vedie Šabház Šaríf, ale skutočným hýbateľom je Naváz Šaríf. Obaja zastupujú významnú podnikateľskú rodinu. Naváz Šaríf bol v čele vlády už dva razy, príznačne, bol vždy z tejto funkcie odvolaný alebo zosadený. Teraz je vo väzení a hrozí mu desať rokov za korupciu.

Pakistanská moslimská liga oboch Šarífov má zhruba rovnaké šance na víťazstvo ako Hnutie za spravodlivosť, ktoré založil a viedol Imrán Chán. Médiá ho obvykle predstavujú ako bývalú kriketovú hviezdu, ale nie je to presné.

Chán študoval filozofiu, ekonómiu a politiku v Oxforde a je už dávno etablovaným vodcom hnutia za zmenu pakistanskej politiky. Štylizuje sa do úlohy ľudového vodcu, ktorý vymetie Augiášov chliev pakistanskej politiky. A tamojšia politika je skutočne doriadená korupciou, násilím aj demagógiou.

Problém je v tom, že sám Chán je teraz svojimi odporcami obviňovaný z toho, že sa v honbe za víťazstvom spojil s armádou a s ňou spojenou tajnou službou. Teda silou, ktorá možno Pakistan viackrát zachránila od pádu z okraja priepasti, ale tiež ho na okraji tejto priepasti drží.


Tajné sily v pozadí


Chánove Hnutie za spravodlivosť sa v poslednom čase podozrivo rýchlo rozrástlo, asi tretina jeho kandidátov sa k strane pripojila iba nedávno, obvykle prešli z iných zoskupení. Niekoľko politikov z Pakistanskej moslimskej ligy nedávno hovorilo o tom, že aj na nich tlačila pakistanská rozviedka, aby zbehli ku Hnutiu za spravodlivosť.
Varovne tiež pôsobí informácia, že pakistanské volebné úrady poskytli počas volieb veľkú úlohu armáde a to s odvolaním sa na bezpečnostnú situáciu. Vedľa niekoľkých státisícov policajtov tak na hlasovanie dohliadalo skoro pol milióna vojakov.

Podozrivých môžu súdiť namieste a pokiaľ niekoho určia vinným, majú právo ho až na šesť mesiacov uväzniť. Tohtoročnú volebnú kampaň navyše sprevádzali rozsiahle zásahy do slobody médií, zastrašovanie niektorých kandidátov a násilie voči civilnému obyvateľstvu.

Armáda má pritom vo verejnosti veľkú dôveru a ako konštatoval sám Imrám Chán, je to najlepšie fungujúca inštitúcia celého štátu. Otázkou je, či sa armáda nesnaží, aby všetky ostatné inštitúcie boli také zlé, že tento stav nikdy nikto nezmení, vrátane súdneho procesu s uvedeným expremiérom Navázom Šarífom, ktorý svoj proces označuje za zmanipulovaný.


Tretí vzadu


O tom, kto bude v Pakistane vládnuť – teda vedľa armády a tajnej služby – rozhodne nielen víťazstvo jednej z oboch hlavných strán, ale tiež rozhodnutie toho, kto sa umiestni ako tretí.

Pravdepodobne to bude Pakistanská ľudová strana, ktorú vedie iba dvadsaťdeväťročný Bilavál Bhutto Zardárí. Nesie mená dvoch slávnych rodičov, jeho matkou bola zavraždená expremiérka Bénazír Bhuttová a otcom je bývalý prezident Ásif Alí Zardárí.

Práve jeho voľba možno rozhodne o tom, kto zostaví budúcu vládu v druhej najľudnatejšej moslimskej krajine, ktorá leží v jednom z geopoliticky najhorúcejších miest sveta a vládne jednými z najväčších zásob surovín na svete.