S veľkým záujmom sa upriamovala v Nemecku pozornosť na nedeľné voľby do krajinského parlamentu v spolkovej krajine Bádensko-Württembersko, a rovnako to platí aj po ich skončení. Boli to totiž prvé z piatich krajinských volieb v super volebnom roku 2026 a prvé, ktoré sa konali pod koaličnou vládou vedenou Friedrichom Merzom.

Agentúra DPA v tejto súvislosti poznamenala, že nemecký kancelár Merz oslavoval priskoro, keď ako líder Kresťanskodemokratickej únie (CDU) pred necelými tromi týždňami otvoril celoštátny zjazd CDU v Stuttgarte a zvlášť srdečne na ňom pozdravil Manuela Hagela, šéfa krajinskej CDU v tejto tretej najväčšej spolkovej krajine, ako „budúceho premiéra Bádenska-Württemberska“.

Napriek tomu, že kresťanskí demokrati zaznamenali v porovnaní s predchádzajúcimi voľbami nárast počtu hlasov voličov o 5,6 %, zisk 29,7 % im na víťazstvo nestačil a Hagel ponúkol deň po voľbách svoju rezignáciu. „Ponuka bola jasne a jednohlasne odmietnutá,“ reagoval na toto gesto Tobias Vogt, generálny tajomník krajinskej CDU.

Vo voľbách do krajinského parlamentu (Landtagu) podľahli kresťanskí demokrati tesne strane Zelení (Grüne) vedenej Cemom Özdemirom. Voliči dali zeleným 30,2 %, čo je pokles v porovnaní s predchádzajúcimi krajinskými voľbami o 2,4 %. Na treťom mieste skončila krajná pravica zo strany Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorá s 18,8 % zdvojnásobila svoj výsledok spred piatich rokov a stala sa treťou najsilnejšou politickou silou v krajinskom parlamente. Mimochodom je to najlepší volebný výsledok AfD v krajinských voľbách v západnom Nemecku - doteraz ho držali pravicoví populisti v Hesensku, keď v roku 2023 získali 18,4 % hlasov voličov.

Na hlasovaní sa zúčastnilo 69,6 % voličov z rekordného počtu 7,7 milióna, čo je nárast o takmer 6 % spred piatich rokov. Po prvýkrát sa hlasovalo podľa nového zákona, ktorý znížil vek pre účasť vo voľbách na 16 rokov, a práve aj hlasy prvovoličov prispeli k nárastu hlasov pre AfD.

Na celej čiare pohoreli sociálni demokrati (SPD), ktorí utrpeli výrazné straty a so ziskom 5,5 % len tesne prekročili potrebnú hranicu piatich percent. Ďalšie strany zostali pod prahom zvoliteľnosti.

Vzhľadom na patovú situáciu medzi CDU a Zelenými v krajinskom parlamente, obidve strany majú zhodne po 56 kresiel, zazneli z vedenia kresťanských demokratov na spolkovej úrovni hlasy, požadujúce rozdelenie funkčného obdobia krajinského premiéra. Podľa tohto modelu by vedúci kandidát zelených Özdemir a vedúci kandidát CDU Hagel viedli vládu každý dva a pol roka, čo však Özdemir vzápätí rozhodne odmietol.

S najväčšou pravdepodobnosťou sa novým krajinským premiérom stane práve 60-ročný Cem Özdemir, syn prisťahovalcov z Turecka, ktorý bude naďalej vládnuť spolu s kresťanskými demokratmi. Čierno-zelenú vládu viedol aj súčasný 77-ročný krajinský premiér Winfried Kretschmann zo strany zelených, ktorý ale po 15 rokoch vo funkcii už nekandidoval. Od roku 2016 vládol v koalícii s CDU a predtým s SPD.

Teda, ani značný nárast počtu voličov kresťanským demokratom víťazstvo v krajinských voľbách v Bádensku-Württembersku nepriniesol. Je to Pyrrhovo víťazstvo. Prvý test verejnej mienky nedopadol ani pre spolkového kancelára Friedricha Merza dobre, pretože bol pevne presvedčený o výhre kresťanskodemokratického kandidáta Hagela. Nestalo sa tak a najväčšia vládnuca strana CDU čelí trpkému začiatku volebného roka v Nemecku s piatimi krajinskými voľbami a tromi komunálnymi voľbami.

Opomenúť nemožno ani skutočnosť, že veľmi zlý signál vyslali zo Stuttgartu do Berlína na spolkovej úrovni spoluvládnuci sociálni demokrati, ktorí sa v krajinských voľbách prepadli na historické minimum.

A tak možno konštatovať, že v Bádensku-Württembersku, ktoré je kolískou automobilizmu a domovom takých svetových značiek ako Mercedes-Benz či Porsche, to nebol pre nemeckých kresťanských demokratov zďaleka vysnívaný štart do super volebného roka. Veru, budú musieť poriadne šliapnuť na plyn, aby napokon po odmávaní šachovnicovou vlajkou na konci roku neodchádzali s dlhým nosom.