Jeden bývalý slovenský diplomat v Poľsku ma raz upozornil na existenciu poľských písomností, ktoré píšu o Tatrách ako o českom pohorí. V poľských antikvariátorch skutočne dodnes nájdete pohľadnice s nápisom "Tatry Czeskie z lotu ptaka.“ Za české je označované aj naše pivo a Slovensko je vynechávané aj zo zmienok o dôležitých historických udalostiach.

Poľský turistický magazín Na szlaku v článku z roku 2019 píše, že "v 60. a 70. rokoch 20. storočia bolo slovné spojenie „české Tatry“ veľmi populárne a len málo ľudí vedelo, že existuje niečo také ako Slovensko“. Dokonca našli na internete ešte v roku 2008 fotku poľského turistu s popisom "České Tatry - Gerlachovský vrch, 2655 m.n.m. a ja.“

Podobný problém pritom možno pozorovať aj pri slovenských výrobkoch. V poľských obchodoch sa napríklad náš hurbanovský Zlatý Bažant objavuje s českou vlajkou a je označovaný ako české pivo. Človeku potom napadne otázka, koľko ďalších slovenských výrobkov, značiek či reálií sa v Poľsku časom jednoducho stratilo pod všeobecnou nálepkou „české“ a pri koľkých si to už Poliaci ani neuvedomujú.

Foto: Teraz.sk/S. Gregorík

Slovensko pritom z poľského verejného priestoru nevypadáva iba pri takýchto úsmevných prípadoch. Na začiatku septembra mal poľský premiér Donald Tusk prejav pri príležitosti spomienky na začiatok druhej svetovej vojny. Varoval pred chybami, ktoré viedli k jej vypuknutiu a spomenul aj Mníchovskú dohodu, ktorou nechali spojenci Československo napospas nacistom. „Pamätajme, práve vtedy sa hovorilo: to je len Česko,“ povedal premiér a Slovensko vynechal. Slovensko sa tak v ten deň v poľskom mediálnom priestore objavilo len ako krajina, ktorá spolu s Nemeckom napadla Poľsko, pričom sa náš štát k odkazu toho vojnového nehlási, ani nepovažuje za jeho nástupcu a obeťou nacizmu sme boli spoločne s Čechmi a nakoniec sme proti nemu aj povstali.

Je to pritom zaujímavé aj v porovnaní s tým, ako citlivo Poľsko sleduje vlastné historické postavenie v zahraničí. Varšava pravidelne reaguje, keď zahraničné médiá, politici alebo inštitúcie použijú pri historických udalostiach nepresné označenia spájajúce Poľsko s nacistickými zločinmi, prípadne keď je poľský podiel na určitej dôležitej udalosti opomenutý. Nejde pritom iba o otázku prestíže. Spôsob, akým sa o krajine hovorí a ako sa uvádza v historickom či verejnom priestore, postupne vytvára predstavu o tom, kam táto krajina patrí a aké miesto jej v spoločnej histórii pripisujeme.

Možno by preto nezaškodilo, keby si podobné veci oveľa pozornejšie všímalo aj Slovensko. Nie preto, aby sme z nesprávne označenej pohľadnice, alebo fľaše piva robili diplomatický incident. Ale preto, že ak sa niečo opakuje dostatočne dlho, môže sa z omylu stať všeobecne prijímaný obraz, ktorý sa už mení ťažšie.