< sekcia Import

KOMENTÁR THOMASA KULIDAKISA: Zahmlievanie T. Mayovej

Thomas Kulidakis Foto: Teraz.sk/Thomas Kulidakis

Komentár uverejňujeme so súhlasom Českého rozhlasu Plus.

Pondelkové vystúpenie premiérky Theresy Mayovej pred britskými poslancami sa bohužiaľ nieslo v znamení kontraproduktívneho zahmlievania. Namiesto toho, aby členom parlamentu a britskej verejnosti statočne povedala krutú pravdu o brexitovej realite, utvrdzovala všetkých v klamnej ilúzii. A to, že je možné brexit urobiť podľa predstáv Spojeného kráľovstva.

Írska poistka


V prvom rade nemala Mayová pri informovaní o výsledku bruselských rokovaní tvrdiť, že jej zvyšok Európskej únie dal nejaký záväzný prísľub neuplatniť tzv. írsku poistku. To znamená, že bez existencie dohody o budúcich vzťahoch by bolo možné zamedziť čiastočnému zotrvaniu írskej časti Spojeného kráľovstva v Európskej únii. Britská premiérka vie sama veľmi dobre, že to nie je možné.

Keď od únijných partnerov žiadala časové ohraničenie írskej poistky, nebola jej snaha korunovaná úspechom. Vysvetlili jej, že naopak, je potrebné žiadny pevný dátum nestanoviť. Inak by mohlo vypršať prechodné obdobie bez dohody na budúcich vzťahoch, takže by sa na írsky ostrov vrátila pevná hranica. S ňou by bol ohrozený krehký írsky mier, ekonomická prosperita únijnej Írskej republiky a susedného Írska, ktoré je súčasťou Veľkej Británie.

Takýto vývoj, by , samozrejme, nikomu nevyhovoval. Írski unionisti sa nechcú vzdať náručia Londýna, Írska republika logicky nechce byť oddelená mimoúnijnou krajinou od zvyšku Európskej únie. Pokiaľ sú obidve časti Írska súčasťou voľného pohybu osôb, tovaru a kapitálu, rozdelenie je skôr formálne. Ľudia de facto žijú v jednej krajine, hranica je voľne prestupná. Premiérka Mayová navyše svojou neúprimnou snahou upokojovať poslancov nesplniteľnými sľubmi premeškala veľkú šancu pohnúť sa úprimnosťou vpred.


Poučenie z Únie


Nezáväzná deklarácia únijných partnerov totiž dala jasne najavo, kadiaľ vedie cesta von zo slepej uličky britského vnútropolitického patu. Ak sa Veľkej Británii nepáči tzv. írska poistka, môže sa sústrediť na rokovanie o budúcich vzťahoch. Mayová teda mohla vyzvať k schváleniu existujúcej, z pohľadu Únie jedinej dohody a zároveň ku spoločnej práci na mandáte britských vyjednávačov o stanovení podmienok pobrexitovej spolupráce s Európskou úniou.

Pokiaľ by sa rokovanie podarila uzatvoriť do konca prechodného obdobia, na írsku poistku by nemuselo vôbec prísť. To by však vyžadovalo schopnosť britských elít, poučiť sa z prístupu únijných partnerov. Namiesto hádok, neistoty, nereálnych požiadaviek a nejednoty, by si Veľká Británia mala podobne ako únijná dvadsaťsedmička stanoviť priority, ktoré chce dosiahnuť a následne vyslať vyjednávačov, ktorí nebudú každú chvíľu meniť pozície.

Pokiaľ by sa vnútorné dohody nepodarilo dosiahnuť, je namieste ďalšie referendum. To síce Mayová stále odmieta, ale pre rezolútny prístup stráca oporu doma aj v realite brexitových súvislostí. Druhé referendum by nebolo blamážou. Naopak, mohlo by určiť smer a sprostredkovať mier v zákopovej vojne britských poslancov.


Nové možnosti


Veľká Británia je stále dôležitý štát. Európska únia sa tak musí snažiť podporiť tamojšiu stabilitu a docieliť pokračovanie spolupráce. Z našej strany sa ale naozaj neľahko pomáha niekomu, kto nevie, čo chce a odmieta vidieť krutú realitu vlastného postavenia, ktoré má ďaleko k niekdajšej veľmoci, rozkročenej cez svetové kontinenty.

Keby sa Theresa Mayová nebála štátnického risku, nepríjemnú pravdu by povedala. Otvorila by tak nové možnosti.