Sámarrá 15. apríla (TASR) - Zo životopisu Konštantína Cyrila sa dozvedáme, že počas jeho prvej veľkej cesty z poverenia cisára Michala III., ktorá viedla do Arabskej ríše, viedol obsiahle debaty s moslimskými učencami. Stretol sa i so samotným vládcom - kalifom al-Mutawakkilom, príslušníkom dynastie Abbásovcov.

Talentovaný mladý filozof objasňoval mnohé vieroučné otázky a rozdiely medzi kresťanstvom, dominantným náboženstvom Byzantskej ríše a mladším islamom, ktorý bol oficiálnym náboženstvom prudko expandujúcej Arabskej ríše. Náboženské otázky mali pre susedské vzťahy medzi dvoma veľkými štátnymi útvarmi kľúčový význam, pretože mali i svoje mocensko-politické implikácie.

V čase príchodu Konštantína, v polovici 9. storočia, Arabská ríša zažívala rozkvet. Abbásovci, ktorí sa dostali k moci v roku 750, postupne vybudovali centralizovanú štátnu správu a profesionálnu armádu. Hlavné mesto presunuli z Damasku do Bagdadu. V roku 836 sa na polstoročie stala hlavným mestom ríše Sámarrá, ležiaca asi 125 km na sever od Bagdadu, kam sa vládca následne vrátil.

Novovybudovaná Sámarrá na brehu rieky Tigris ohurovala svojou krásou a monumentálnosťou. Najmä počas vlády kalifa al-Mutawakkila boli vystavané svetské i náboženské stavby ohromujúcich rozmerov. Veľká mešita pojala až 80.000 ľudí a bola dlhú dobu najväčšou na svete.

Palác kalifa, kde rozhovory byzantskej delegácie prebiehali, bol postavený na pôde, kde predtým stál kláštor. Ten kalifova administratíva odkúpila. Pri návšteve pomerne dobre zachovalých ruín obrovského palácového komplexu na juhu moderného mesta Sámarrá si návštevník môže urobiť predstavu o architektonickej výnimočnosti palácov s vnútornými jazerami a záhradami, ktoré v tejto púštnej oblasti vybudovali arabskí vládcovia. Ako hovorí životopisec, hostitelia sa snažili Konštantína ohúriť a otriasť práve týmto nevídaným bohatstvom a krásou. Nepodarilo sa im to.