Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Krajiny zároveň označili celkový objem rozpočtu navrhnutý cyperským predsedníctvom v Rade EÚ v júni za relevantný základ pre ďalšie diskusie o finančných potrebách Únie.
Autor TASR
,aktualizované Brusel 3. októbra (TASR) - Sedemnásť členských krajín Európskej únie vrátane Slovenska vyzvalo na zachovanie financovania poľnohospodárstva a kohéznej politiky v budúcom dlhodobom rozpočte Únie na roky 2028 až 2034. Urobili tak v reakcii na výzvy skupiny štátov požadujúcich výrazné škrty v budúcom rozpočte, informuje TASR podľa piatkových správ portálov Rapporteur a Politico.
Krajiny vo štvrtok v liste adresovanom írskemu premiérovi Micheálovi Martinovi uviedli, že nové priority EÚ si vyžadujú dodatočné zdroje, financovanie poľnohospodárstva a kohéznej politiky však podľa nich musí zostať zachované. Dokument pripravili Taliansko s Rumunskom a podpísali ho aj Bulharsko, Cyprus, Chorvátsko, Česko, Estónsko, Grécko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Malta, Poľsko, Portugalsko, Slovinsko, Slovensko a Španielsko.
Slovenský premiér Robert Fico (Smer-SD) v sobotu na sociálnej sieti X uviedol, že spolu s ďalšími lídrami krajín EÚ vysiela jasný odkaz, že nové európske priority nemožno financovať na úkor kohéznej politiky a poľnohospodárstva. „Európa potrebuje ambiciózny rozpočet, ktorý rešpektuje potreby všetkých členských štátov a ich regiónov,“ zdôraznil.
Krajiny zároveň označili celkový objem rozpočtu navrhnutý cyperským predsedníctvom v Rade EÚ v júni za relevantný základ pre ďalšie diskusie o finančných potrebách Únie.
Sedemnásť „Priateľov kohézie“ tiež vyjadrilo pripravenosť rokovať o nových vlastných zdrojoch EÚ, postupnejšom splácaní dlhu vzniknutého v súvislosti s pandémiou COVID-19 a odmietlo takzvané korekcie, ktoré znižujú príspevky niektorým bohatším členským krajinám.
Na opačnej strane stoja krajiny vedené Nemeckom, ktoré požadujú výrazné zníženie celkového objemu budúceho rozpočtu. Ten by podľa návrhu Európskej komisie mohol dosiahnuť takmer dva bilióny eur. Ku skupine patria aj Rakúsko, Dánsko, Holandsko, Fínsko a Švédsko.
V liste z 28. septembra pohrozili odmietnutím nového rozpočtu, ak nedôjde ku škrtom. Zdroje by sa podľa nich mali presmerovať na obranu a podporu inovatívnych spoločností v záujme riešenia rastúcich ekonomických výziev. Zároveň by sa podľa nich malo obmedziť financovanie poľnohospodárstva a menej rozvinutých regiónov, teda oblastí, ktoré tradične tvoria približne dve tretiny rozpočtových výdavkov EÚ.
Írsko, ktoré v súčasnosti predsedá Rade EÚ, má v najbližších dňoch predstaviť aktualizovaný kompromisný návrh rozpočtu. Ten má vytvoriť základ pre diskusiu lídrov členských krajín na októbrovom summite v Bruseli.
Rokovanie o dlhodobom rozpočte patrí medzi najnáročnejšie procesy v EÚ. Členské krajiny sa snažia dosiahnuť dohodu do konca roka, keďže budúcoročné parlamentné voľby vo Francúzsku, Poľsku či Taliansku by mohli celý proces skomplikovať.
Krajiny vo štvrtok v liste adresovanom írskemu premiérovi Micheálovi Martinovi uviedli, že nové priority EÚ si vyžadujú dodatočné zdroje, financovanie poľnohospodárstva a kohéznej politiky však podľa nich musí zostať zachované. Dokument pripravili Taliansko s Rumunskom a podpísali ho aj Bulharsko, Cyprus, Chorvátsko, Česko, Estónsko, Grécko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Malta, Poľsko, Portugalsko, Slovinsko, Slovensko a Španielsko.
Slovenský premiér Robert Fico (Smer-SD) v sobotu na sociálnej sieti X uviedol, že spolu s ďalšími lídrami krajín EÚ vysiela jasný odkaz, že nové európske priority nemožno financovať na úkor kohéznej politiky a poľnohospodárstva. „Európa potrebuje ambiciózny rozpočet, ktorý rešpektuje potreby všetkých členských štátov a ich regiónov,“ zdôraznil.
Krajiny zároveň označili celkový objem rozpočtu navrhnutý cyperským predsedníctvom v Rade EÚ v júni za relevantný základ pre ďalšie diskusie o finančných potrebách Únie.
Sedemnásť „Priateľov kohézie“ tiež vyjadrilo pripravenosť rokovať o nových vlastných zdrojoch EÚ, postupnejšom splácaní dlhu vzniknutého v súvislosti s pandémiou COVID-19 a odmietlo takzvané korekcie, ktoré znižujú príspevky niektorým bohatším členským krajinám.
Na opačnej strane stoja krajiny vedené Nemeckom, ktoré požadujú výrazné zníženie celkového objemu budúceho rozpočtu. Ten by podľa návrhu Európskej komisie mohol dosiahnuť takmer dva bilióny eur. Ku skupine patria aj Rakúsko, Dánsko, Holandsko, Fínsko a Švédsko.
V liste z 28. septembra pohrozili odmietnutím nového rozpočtu, ak nedôjde ku škrtom. Zdroje by sa podľa nich mali presmerovať na obranu a podporu inovatívnych spoločností v záujme riešenia rastúcich ekonomických výziev. Zároveň by sa podľa nich malo obmedziť financovanie poľnohospodárstva a menej rozvinutých regiónov, teda oblastí, ktoré tradične tvoria približne dve tretiny rozpočtových výdavkov EÚ.
Írsko, ktoré v súčasnosti predsedá Rade EÚ, má v najbližších dňoch predstaviť aktualizovaný kompromisný návrh rozpočtu. Ten má vytvoriť základ pre diskusiu lídrov členských krajín na októbrovom summite v Bruseli.
Rokovanie o dlhodobom rozpočte patrí medzi najnáročnejšie procesy v EÚ. Členské krajiny sa snažia dosiahnuť dohodu do konca roka, keďže budúcoročné parlamentné voľby vo Francúzsku, Poľsku či Taliansku by mohli celý proces skomplikovať.
