Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 18. apríl 2024Meniny má Valér
< sekcia Import

Lavrov v Bratislave: Nemá zmysel modernizovať Viedenský dokument

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov (vľavo) a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a úradujúci predseda Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) Miroslav Lajčák počas bilaterálneho rokovania na zasadnutí Ministerskej rady OBSE v Bratislave 5. decembra 2019. Foto: TASR Martin Baumann

Sergej Lavrov hovoril aj o situácii na Ukrajine. Moskva podľa neho dúfa, že summit normandskej štvorky, ktorý sa uskutoční 9. decembra v Paríži, podnieti mierové urovnanie konfliktu v Donbase.

Bratislava 5. decembra (TASR) - Moskva je presvedčená, že nemá zmysel modernizovať Viedenský dokument z roku 2011 o opatreniach na budovanie dôvery a bezpečnosti, keďže západné krajiny uskutočňujú voči Rusku "politiku agresívneho zadržiavania". Počas zasadnutia Ministerskej rady Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) v Bratislave to vo štvrtok uviedol ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

Šéf ruskej diplomacie zdôraznil, že OBSE by mala skôr prijať aktívnejšie opatrenia na boj proti hrozbám, akými sú terorizmus a obchodovanie s drogami. Poznamenal však, že organizácia vykonala dôkladnú prácu v oblasti prehlbovania energetickej spolupráce a digitálnych inovácií.

"Potenciál OBSE je obzvlášť potrebný na riešenie naliehavých humanitárnych otázok. Pripomínam, že hanebný fenomén neobčanov stále existuje v Lotyšsku a Estónsku... Na Ukrajine čelí ruský jazyk, ktorým hovorí väčšina občanov, hrubej diskriminácii, zatiaľ čo pokračuje prenasledovanie kanonickej ukrajinskej pravoslávnej cirkvi. Niektoré krajiny flagrantne porušujú svoje záväzky týkajúce sa zabezpečenia slobody masovokomunikačných prostriedkov a rovnakého prístupu k informáciám," uviedol Lavrov, ktorého citovala agentúra TASS.

Agentúra TASS pripomenula, že Viedenský dokument bol prijatý 30. novembra 2011 na plenárnom zasadnutí Fóra OBSE pre bezpečnostnú spoluprácu vo Viedni. Jeho cieľom je znížiť riziko vojenských konfliktov v zóne OBSE. V súlade s týmto dokumentom si 56 účastníckych štátov OBSE pravidelne vymieňa informácie o svojich ozbrojených silách, vojenskej organizácii, ľudských zdrojoch a hlavných systémoch zbraní a vybavenia. Krajiny tiež zdieľajú informácie o svojom obrannom plánovaní a rozpočtoch.

Lavrov hovoril aj o situácii na Ukrajine. Moskva podľa neho dúfa, že summit normandskej štvorky, ktorý sa uskutoční 9. decembra v Paríži, podnieti mierové urovnanie konfliktu v Donbase.

"Kľúčovým prvkom urovnania (konfliktu), a tomu sa nemožno vyhnúť, je priamy dialóg Kyjeva s Doneckom a Luhanskom," zdôraznil šéf ruskej diplomacie.

Taktiež povedal, že Rusko podporuje úsilie Špeciálnej monitorovacej misie (SMM) OBSE na Ukrajine, pričom očakáva, že táto misia zverejní objektívne správy o obetiach a výške škôd na civilnej infraštruktúre v Donbase.

Ruský minister hovoril aj o situácii na Balkáne. "Zložitá situácia v balkánskom regióne si vyžaduje osobitnú pozornosť. Terénna prítomnosť OBSE by sa nemala využívať na riešenie problémov euroatlantickej integrácie a akékoľvek kroky, ktoré porušujú rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1244, nie sú v našej organizácii prijateľné. Malo by sa pamätať na to, že činnosť výkonnej štruktúry OBSE vrátane jej inštitúcií by mala byť zameraná na prospech všetkých účastníckych štátov. Masívny kreatívny potenciál zakotvený v OBSE je možné úplne využiť iba na princípoch vzájomného rešpektu a rovnováhy záujmov," vysvetlil Lavrov.

TASS píše, že šéf ruskej diplomacie sa počas summitu vyjadril aj pre médiá, a to v súvislosti so stredajším summitom Severoatlantickej aliancie v anglickom Watforde. Rozhodnutie v prospech rekordného zvyšovania vojenských rozpočtov členských krajín NATO, hoci ich súčasné rozpočty desaťnásobne presahujú ten ruský, podľa Lavrova naznačuje, že Aliancia "chce dominovať v euroatlantickom regióne a v iných častiach sveta vrátane Blízkeho východu".

Lavrov poukázal aj na nespútanú expanziu NATO a rýchly posun vojenských štruktúr Aliancie smerom k ruským hraniciam, ako aj na pokračovanie rozdúchania napätia prostredníctvom predkladania falošných obvinení voči Moskve.