Bratislava 7. apríla (TASR) - Ľudovít Štúr je s mestom Trenčín neoddeliteľne spojený rodinnými vzťahmi i svojimi kultúrnymi a politickými aktivitami. A platí to aj v spätnej väzbe: mesto Trenčín, ako súčasť širšieho Štúrovho rodiska, ovplyvnilo jeho viaceré činy, medzi nimi aj literárnu tvorbu.

Z Bratislavy domov chodieval vždy cez Trenčín. Už ako študenta ho zaujala história mesta a Trenčianskeho hradu a z historických osobností postava Matúša Čáka Trenčianskeho. Napísal o ňom veľkú epickú skladbu Matúš z Trenčína, ktorá vyšla v jeho básnickej zbierke Spevy a piesne v roku 1853.

Nehnuteľné literárne pamiatky, teda domy a školské budovy, niektoré ešte zo začiatku 19. storočia, sa v meste nezachovali. Museli ustúpiť novej zástavbe. Pamätné tabule na severnej stene Domu armády sú dôkazom o ich existencii. No to by bolo málo, ide len o náhradné riešenie. Trenčania sa preto rozhodli postaviť Ľudovítovi Štúrovi a celej štúrovskej generácii v centre mesta monumentálny pomník. Stalo sa tak 28. septembra 1991.

Pamätník sa nachádza na pešej časti Hviezdoslavovej ulice. Pozadie súsošia na mramorovom podstavci tvorí štylizovaná otvorená kniha, ktorej listy však majú tvar stromových listov. V popredí v nadživotnej veľkosti je umiestnená postava Ľudovíta Štúra, na protiľahlej strane „otvorenej knihy“ je stvárnená dvojica jeho najbližších spolupracovníkov - Jozefa Miloslava Hurbana a Michala Miloslava Hodžu. Všetky tri postavy sú štylizované v dynamickom pohybe. No nie sú to postoje vojenských veliteľov. Je to postoj intelektuálov, čo nám dali literárny jazyk, zdvihli stavidlá literárneho umenia a zobudili naše driemajúce národné povedomie. Zdôrazňuje to aj habit všetkých troch postáv.

Ľudovít Štúr je oblečený v slávnostnom šate profesora a poslanca, Hurban a Hodža majú na sebe kňazské rúcha, lebo také bolo ich povolanie i poslanie. Autorom sochárskeho stvárnenia je akademický sochár Milan Ormandík, autormi architektonickej zložky diela sú Ing. arch. Miroslav Mojžiš, DrSc. a Ing. arch. Ivan Michalec.