MS v hokeji 2026
Všetky správy
Požiadavka Bruselu voči členským krajinám podľa štátneho tajomníka MV SR Michala Kaliňáka (Hlas-SD) je, aby nastavili čerpanie nových eurofondov na podporu reformných procesov (správa, PODCAST, VIDEO)
Autor Teraz.sk
Bratislava 16. mája (Teraz.sk) – Predpokladom úspešného čerpania eurofondov samosprávami v novom programovacom období je príprava reforiem. Rezort vnútra preto predložil do medzirezortného pripomienkového konania balík prvých štyroch noviel zákonov týkajúcich sa samosprávy. V TASR TV to povedal štátny tajomník MV SR a splnomocnenec vlády pre územnú samosprávu Michal Kaliňák (Hlas-SD).
Požiadavka Bruselu voči členským krajinám podľa neho je, aby nastavili čerpanie nových eurofondov na podporu reformných procesov. „Musíme už teraz ukázať, že máme pripravenú legislatívu a táto legislatíva umožňuje samospráve, aby sa modernizovala. Takže eurofondy využijeme práve na to, čo potrebujeme na lepší systém fungovania samosprávy, ako aj štátnej správy v regiónoch,“ povedal.
Prvým krokom bude podľa neho štandardizácia legislatívy tak, aby boli rovnaké pravidlá stanovené pre mestá a obce na jednej strane a na druhej samosprávne kraje. „Vytvoríme jeden meter, čo platí pre obec, mesto, nech platí aj pre vyšší územný celok,“ konštatoval Kaliňák. Obdobné pravidlá by podľa neho mali platiť v oblasti nezlučiteľnosti funkcií, ale napríklad aj pri schvaľovaní Všeobecne záväzných nariadení (VZN), na ktoré dnes stačia obciam tri pätiny prítomných poslancov, ale v prípade samosprávnych krajov to musia byť najmenej tri pätiny všetkých poslancov.
Pozrite si rozhovor s M. Kaliňákom v TASR TV:
Ak sa starosta či primátor rozhodne nepodpísať uznesenie zastupiteľstva, lebo je presvedčený o tom, že je v rozpore so zákonom alebo očividne nevýhodné, bude musieť svoje rozhodnutie písomne odôvodniť. Upraviť by sa mali aj pravidlá pre samosprávne referendum, vrátane záväznosti jeho výsledku pre zastupiteľstvo. „Aby sme vedeli, akým spôsobom sa zabezpečuje príprava referenda, aby sme mali istotu, že hlasovací lístok je všade rovnaký. Aby sme mali istotu rôznych lehôt, aby sme vedeli, že to, o čom sa hlasuje v referende, nemôže byť téma každého pol roka ako bumerang,“ vysvetlil Kaliňák.
Nová legislatíva má reagovať aj na problémy nefunkčných obcí, ktoré sú veľmi malé a nikto nie je ochotný kandidovať za starostu či člena zastupiteľstva. Ak dôjde k pričleneniu malej obce k väčšej obci, bude mať pričlenená obec desať rokov nárok na to, aby na ňu bolo minutých minimálne 40 percent pôvodného rozpočtu.
Ministerstvo prichádza s návrhom na zníženie odmeny podpredsedu samosprávneho kraja, ktorá môže byť maximálne na úrovni do 70 percent platu jeho predsedu.
Vypočujte si rozhovor s M. Kaliňákom vo forme PODCASTU:
Znížiť sa má aj odmena krajských poslancov, a to zo súčasného 20-násobku minimálnej mzdy na 15-násobok minimálnej mzdy. „Osobne tam nevidím vecný problém alebo vecnú výhradu,“ reagoval Kaliňák na otázku, prečo chcú regulovať odmeny podpredsedov VÚC. Dodal, že regulované sú aj odmeny viceprimátorov a vicestarostov. „Prečo by to nemohlo fungovať aj na úrovni samosprávnych krajov?,“ opýtal sa Kaliňák.
Pri samosprávnych krajoch by v prípade schválenie navrhovaných legislatívnych zmien mali platiť rovnaké pravidlá ako pri mestách či obciach týkajúce sa prípadov hodných osobitného zreteľa, teda špecifických majetkových prevodov. Zmeny sa majú dotknúť aj majetku kraja, obchodných súťaží či zásad hospodárenia.
Aktuálne novely štyroch zákonov, zákona o obecnom zriadení, zákona o samosprávnych krajoch, zákona o majetku obcí a zákona o majetku samosprávnych krajov, podľa Kaliňáka ministerstvo konzultovalo s Generálnou prokuratúrou, aj Najvyšším kontrolným úradom. „V prípade zákonov o majetku obcí a majetku samosprávnych krajov nám veľmi pomohlo aj Ministerstvo financií, ktoré napokon tieto zákony gestoruje. A mali sme k tomu ešte aj okrúhly stôl v novembri minulého roka v Národnej rade Slovenskej republiky,“ povedal Kaliňák.
Dodal, že rezort sa snaží reagovať na problémy z aplikačnej praxe, štandardizovať legislatívu a pripraviť tak pôdu na budúce reformy v oblasti samosprávy. „Celé leto obetujeme medzirezortnému pripomienkovému konaniu k zákonom tak, aby koncom leta mohli ísť v ďalšom procese na vládu a potom do parlamentu,“ reagoval na otázku, kedy očakáva rokovanie o týchto legislatívnych návrhoch v parlamente.
Požiadavka Bruselu voči členským krajinám podľa neho je, aby nastavili čerpanie nových eurofondov na podporu reformných procesov. „Musíme už teraz ukázať, že máme pripravenú legislatívu a táto legislatíva umožňuje samospráve, aby sa modernizovala. Takže eurofondy využijeme práve na to, čo potrebujeme na lepší systém fungovania samosprávy, ako aj štátnej správy v regiónoch,“ povedal.
Prvým krokom bude podľa neho štandardizácia legislatívy tak, aby boli rovnaké pravidlá stanovené pre mestá a obce na jednej strane a na druhej samosprávne kraje. „Vytvoríme jeden meter, čo platí pre obec, mesto, nech platí aj pre vyšší územný celok,“ konštatoval Kaliňák. Obdobné pravidlá by podľa neho mali platiť v oblasti nezlučiteľnosti funkcií, ale napríklad aj pri schvaľovaní Všeobecne záväzných nariadení (VZN), na ktoré dnes stačia obciam tri pätiny prítomných poslancov, ale v prípade samosprávnych krajov to musia byť najmenej tri pätiny všetkých poslancov.
Pozrite si rozhovor s M. Kaliňákom v TASR TV:
Ak sa starosta či primátor rozhodne nepodpísať uznesenie zastupiteľstva, lebo je presvedčený o tom, že je v rozpore so zákonom alebo očividne nevýhodné, bude musieť svoje rozhodnutie písomne odôvodniť. Upraviť by sa mali aj pravidlá pre samosprávne referendum, vrátane záväznosti jeho výsledku pre zastupiteľstvo. „Aby sme vedeli, akým spôsobom sa zabezpečuje príprava referenda, aby sme mali istotu, že hlasovací lístok je všade rovnaký. Aby sme mali istotu rôznych lehôt, aby sme vedeli, že to, o čom sa hlasuje v referende, nemôže byť téma každého pol roka ako bumerang,“ vysvetlil Kaliňák.
Nová legislatíva má reagovať aj na problémy nefunkčných obcí, ktoré sú veľmi malé a nikto nie je ochotný kandidovať za starostu či člena zastupiteľstva. Ak dôjde k pričleneniu malej obce k väčšej obci, bude mať pričlenená obec desať rokov nárok na to, aby na ňu bolo minutých minimálne 40 percent pôvodného rozpočtu.
Ministerstvo prichádza s návrhom na zníženie odmeny podpredsedu samosprávneho kraja, ktorá môže byť maximálne na úrovni do 70 percent platu jeho predsedu.
Vypočujte si rozhovor s M. Kaliňákom vo forme PODCASTU:
Znížiť sa má aj odmena krajských poslancov, a to zo súčasného 20-násobku minimálnej mzdy na 15-násobok minimálnej mzdy. „Osobne tam nevidím vecný problém alebo vecnú výhradu,“ reagoval Kaliňák na otázku, prečo chcú regulovať odmeny podpredsedov VÚC. Dodal, že regulované sú aj odmeny viceprimátorov a vicestarostov. „Prečo by to nemohlo fungovať aj na úrovni samosprávnych krajov?,“ opýtal sa Kaliňák.
Pri samosprávnych krajoch by v prípade schválenie navrhovaných legislatívnych zmien mali platiť rovnaké pravidlá ako pri mestách či obciach týkajúce sa prípadov hodných osobitného zreteľa, teda špecifických majetkových prevodov. Zmeny sa majú dotknúť aj majetku kraja, obchodných súťaží či zásad hospodárenia.
Aktuálne novely štyroch zákonov, zákona o obecnom zriadení, zákona o samosprávnych krajoch, zákona o majetku obcí a zákona o majetku samosprávnych krajov, podľa Kaliňáka ministerstvo konzultovalo s Generálnou prokuratúrou, aj Najvyšším kontrolným úradom. „V prípade zákonov o majetku obcí a majetku samosprávnych krajov nám veľmi pomohlo aj Ministerstvo financií, ktoré napokon tieto zákony gestoruje. A mali sme k tomu ešte aj okrúhly stôl v novembri minulého roka v Národnej rade Slovenskej republiky,“ povedal Kaliňák.
Dodal, že rezort sa snaží reagovať na problémy z aplikačnej praxe, štandardizovať legislatívu a pripraviť tak pôdu na budúce reformy v oblasti samosprávy. „Celé leto obetujeme medzirezortnému pripomienkovému konaniu k zákonom tak, aby koncom leta mohli ísť v ďalšom procese na vládu a potom do parlamentu,“ reagoval na otázku, kedy očakáva rokovanie o týchto legislatívnych návrhoch v parlamente.
