Prešov 17. októbra (TASR) - V jesenných regionálnych voľbách sa o post predsedu Prešovského samosprávneho kraja (PSK) bude uchádzať aj 55-ročný súčasný predseda samosprávneho kraja Milan Majerský. Kandiduje za KDH - Kresťanskodemokratické hnutie, Hnutie Slovensko, Sloboda a solidarita, Za ľudí, Konzervatívci - Kresťanská únia a Progresívne Slovensko. Rozhovor s Majerským je súčasťou rozhovorov s kandidátmi na predsedu PSK.





-Prečo ste sa rozhodli kandidovať na post predsedu samosprávneho kraja?-



Kandidujem preto, lebo mi záleží na tom, aby sa Prešovský kraj ďalej rozvíjal a nezastavil sa v polovici cesty. Za posledné roky sa nám podarilo rozbehnúť množstvo projektov v doprave, školstve, sociálnych službách, kultúre aj v zdravotníctve či cestovnom ruchu. Mnohé z nich prinášajú výsledky už dnes, ďalšie sú pripravené na realizáciu. Mám rád východ Slovenska a záleží mi na tom, ako sa tu ľuďom žije. Preto chcem pokračovať v práci, ktorá má jasný cieľ - aby mladí ľudia videli budúcnosť doma, aby rodiny mali kvalitné služby a aby sa rozdiely medzi regiónmi postupne zmenšovali. Mám skúsený tím, pripravené projekty aj odhodlanie a energiu posúvať kraj ďalej.





-Prečo kandidujete ako kandidát pod hlavičkou politických subjektov?-



Nikdy som nevnímal samosprávu ako priestor na stranícke spory. Za mnou sú konkrétne výsledky, ktoré môžu obyvatelia vidieť v každom okrese. Podpora politických strán mi umožňuje vytvárať širšie partnerstvá a presadzovať záujmy kraja aj na národnej či európskej úrovni. Pre mňa sú však vždy na prvom mieste ľudia a región, nie stranícke tričko.





-Aké sú priority vášho programu? Akým oblastiam sa chcete venovať a čo chcete v kraji zmeniť?-



Moje priority sa dajú zhrnúť do štyroch oblastí - cesta, práca, rodina a región.

Prvou je doprava a infraštruktúra. Nadviažem na historicky najväčšiu obnovu ciest a mostov, s investíciami vo výške približne 200 miliónov eur. Ambíciou je zrekonštruovať ďalších približne 500 kilometrov ciest a 200 mostov a pokračovať v tlaku na výstavbu R4. Dôležitý bude aj ďalší rozvoj integrovaného dopravného systému, aby bola verejná doprava dostupnejšia, spoľahlivejšia a komfortnejšia. Naďalej sa budem intenzívne venovať rozširovaniu siete cyklotrás v rámci Eurovelo 11 alebo v turisticky cenných územiach, kde plánujeme vybudovať ďalších približne 200 kilometrov.

Druhou prioritou sú pracovné príležitosti a moderné školstvo. Mojím cieľom je ďalej rozvíjať duálne vzdelávanie, prepájať školy s firmami, podporovať inovácie a vytvárať podmienky pre nové investície. Mladí ľudia musia mať možnosť nájsť si kvalitné uplatnenie doma, vo svojom regióne.

Treťou oblasťou je podpora rodín, seniorov a kvality života. Budeme pokračovať v rozširovaní sociálnych služieb, posilňovaní dostupnosti zdravotnej starostlivosti, rozvoji kultúry, športu a cestovného ruchu. Ambíciou je kraj, v ktorom sa ľuďom dobre žije v každej fáze života.

Štvrtou prioritou je rozvoj regiónov a znižovanie rozdielov medzi jednotlivými časťami kraja. Kvalitné služby, pracovné príležitosti a investície nesmú byť dostupné len vo väčších mestách. Potrebujeme vytvárať rovnaké šance pre ľudí na Spiši, Šariši, Zemplíne, pod Tatrami aj v Poloninách. Každý región má svoje silné stránky a potenciál, ktorý si zaslúži systematickú podporu.

Veľkou témou bude aj budúce nastavenie eurofondov a celkový prístup štátu k regiónom. Som presvedčený, že ak chceme znižovať regionálne rozdiely, nestačí o nich hovoriť. Štát musí dať samosprávnym krajom viac kompetencií, ale aj viac finančných zdrojov na ich reálny výkon. Kraje, mestá a obce najlepšie poznajú potreby svojich obyvateľov a vedia, kde treba investovať do ciest, škôl, sociálnych služieb, zdravotníctva či podpory podnikania. Som presvedčený a dlhodobo to presadzujem, že viac férového prístupu aj viac dôvery pre regióny prinesie lepšie výsledky pre celé Slovensko.





-Aký je podľa vás najväčší problém kraja a ako ho chcete vyriešiť?-



Najväčšou výzvou zostávajú regionálne rozdiely a odchod mladých ľudí za lepšími príležitosťami. Keď mladý človek odchádza, odchádza často preto, že nevidí dostatok pracovných príležitostí alebo perspektívu do budúcnosti. Jednoduché riešenie ale neexistuje. Potrebujeme kvalitnú infraštruktúru, dobré školy, dostupné služby a pracovné miesta. Preto prepájame investície do dopravy, vzdelávania, zdravotníctva či cestovného ruchu alebo podpory podnikania. Ak chceme mladých ľudí udržať doma, musíme vytvárať prostredie, v ktorom si budú vedieť predstaviť svoj život, rodinu aj kariéru. Veľmi dôležité je aj to, aby regióny mali viac právomocí a možností rozhodovať o vlastnom rozvoji.





-Ste pripravený robiť aj nepopulárne rozhodnutia? Aké sú podľa vás nevyhnutné a prečo?-



Každý, kto riadi kraj s rozpočtom v stovkách miliónov eur, musí byť pripravený robiť aj rozhodnutia, ktoré nie sú vždy populárne. Dôležité však je, aby boli správne a mali dlhodobý zmysel.

Príkladom je optimalizácia siete stredných škôl. Nebolo to populárne opatrenie, ale vedeli sme, že ak chceme moderné školstvo, musíme reagovať na demografický vývoj a potreby trhu práce. Dnes sa ukazuje, že vytvorenie stredoškolských kampusov v Starej Ľubovni, Kežmarku či Svidníku a čoskoro aj v Prešove bolo správnym krokom, pretože študentom prináša modernejšie vybavenie, lepšie podmienky a užšie prepojenie s praxou.

Podobne bolo potrebné meniť aj spôsob fungovania krajskej samosprávy. Župa dnes nemá byť len úradom, ktorý spravuje svoje organizácie a vydáva rozhodnutia. Musí byť aktívnym investorom a partnerom rozvoja regiónov, musí sieťovať organizácie i partnerov v území, vyhľadávať možnosti a nové príležitosti. Aj vďaka tejto zmene sa nám za posledné volebné obdobie podarilo zrealizovať množstvo zmysluplných iniciatív, preinvestovať milióny eur do viac ako 1500 investičných akcií, ktoré sme realizovali vo svojej réžii. Navyše sme do regiónov priniesli takmer 300 miliónov eur zo župných eurofondov a ďalšie finančné stimuly cez dostupné nástroje EÚ i naše vlastné grantové programy. Niekedy si pokrok vyžaduje zmenu zaužívaného myslenia, organizácie práce i personálu, a práve na takéto rozhodnutia musí byť predseda kraja pripravený.





-Prečo by mal dať volič hlas práve vám?-



O tom, komu dajú ľudia dôveru, rozhodnú oni sami. Verím však, že za posledné roky je za nami viditeľný kus práce a konkrétne výsledky, ktoré zostávajú v mestách, obciach aj regiónoch celého kraja. Za posledné roky sme opravili viac ako 1100 kilometrov ciest, zrekonštruovali 300 mostov, modernizovali desiatky škôl, rozšírili veľmi významne duálne vzdelávanie, investovali do sociálnych služieb, podpory zdravotníctva a vzniku nových vlastných ambulancií či zmodernizovali kultúrne inštitúcie. Priniesli sme pojazdné predajne do najmenších obcí, rodinné zľavy, turistické karty, programy rozvoja vidieka, kúpeľníctva a relaxačného turizmu, vytvárame energetické, inovačné a ekologické klastre. Máme veľa skúseností, invencie a pripravené ďalšie projekty, ktoré zlepšia každodenný život obyvateľov kraja.

Ponúkam skúsenosť, stabilitu a jasný plán. Viem, čo nás bolí, čo nás trápi, čo nás teší, viem, čo treba urobiť a mám okolo seba schopných ľudí a odborníkov z praxe. Nehovorím o víziách od stola, nestaviam na veľkých slovách a sloganoch. Ale na poctivej práci vo verejnej službe a projektoch, ktoré sú pripravené a rozbehnuté a ktoré môžu priniesť úžitok v každom regióne. Mojou ambíciou je, aby Prešovský kraj pokračoval v rozvoji, nezastavil sa a aby bol miestom, kde budú chcieť zostať žiť aj ďalšie generácie.





O hlasy voličov vo voľbách predsedu PSK sa po vzdaní sa kandidatúry Moniky Leškovej (Slovenská národná strana), Zoltána Kaša (Tím Košice) a Judity Laššákovej (Smer-SD, Bratia Slovenska) budú okrem Majerského uchádzať 46-ročný živnostník Drahomír Čureja (nezávislý), 56-ročný finančný poradca-podnikateľ Marián Geci (nezávislý), 49-ročný stavebný manažér Ľubomír Goliaš (Jednota Slovanov), 25-ročný nezamestnaný Jozef Ištok (nezávislý), 32-ročný europoslanec Milan Mazurek (Republika), 44-ročný minister Samuel Migaľ (nezávislý) a 55-ročný starosta obce Parihuzovce Ján Stanko (SLOVEXIT).

Spojené voľby do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávnych krajov sa budú konať 24. októbra.