Sámarrá 11. apríla (TASR) - Pred veľkomoravskou misiou Cyril a Metod uskutočnili z poverenia cisára Michala III. dve významné cesty. Na prvú misiu šiel mladší z dvojice solúnskych bratov, Konštantín, ako člen byzantského posolstva bez Metoda.

Ďaleká cesta byzantskej delegácie smerovala z Konštantínopolu na východ k susedným Arabom, do Sámarry, hlavného mesta mocného bagdadského kalifátu. Toto mesto na brehu rieky Tigris, ležiace 125 km severne od Bagdadu, sa od roku 836 zhruba na polstoročie stalo hlavným mestom susednej ríše. Cieľom cisárskej misie vedenej vysokými štátnymi úradníkmi bolo pravdepodobne dohadovať medzištátne otázky, ako aj postavenie kresťanov, ktorí boli diskriminovaní. Keďže v Sámarre sa očakávali i vieroučné dišputy, do delegácie bol včlenený i nadaný filozof Konštantín. Mal vtedy len 24 rokov.

Rozhovory s byzantskou delegáciou sa konali v obrovskom palácovom komplexe kalifa al-Mutawakkila, ktorý dal v roku 852 vybudovať slávnu Veľkú mešitu so špirálovým minaretom. O výsledkoch misie nemáme správy, no životopis Konštantína venuje teologickým diskusiám na dvore kalifa pomerne veľký priestor. Zmieňuje sa i o pokuse otráviť mladého filozofa, ktorý ho bez ujmy na zdraví prežil.

Na okraji Sámarry dodnes stoja múry Veľkej mešity a  zachovaný 52 m vysoký tehlový minaret, na vrchol ktorého sa dá po obvode pohodlne vystúpiť. Ide o pamiatku svetového významu, zapísanú do zoznamu UNESCO. Možno si z jej vrcholu prehliadol panorámu Sámarry i Konštantín Filozof.