Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 30. apríl 2024Meniny má Anastázia
< sekcia Import

Program záchrany pre kriticky ohrozeného motýľa pokračuje

Ilustračné foto. Foto: TASR - Erika Ďurčová

Žltáčik zanoväťový nachádza optimálne podmienky na veľkom území, kde sú jednotlivé hustejšie osídlené lokality navzájom prepojené biokoridormi – sieťou vhodných biotopov.

Bratislava 17. apríla (TASR) – Program záchrany pre kriticky ohrozený druh motýľa žltáčika zanoväťového pokračuje. Cieľom je zabrániť jeho vyhynutiu, dosiahnuť zvyšovanie jeho počtu a získanie stabilnej životaschopnej populácie. TASR o tom informovali z odboru komunikácie Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR.

„Dôvodom pokračovania programu záchrany tohto kriticky ohrozeného motýľa je znižovanie stavov jeho populácií v celej Európe. Slovensko s Poľskom a Rumunskom patrí medzi posledné krajiny EÚ, kde sa výskyt tohto vzácneho druhu ešte zaznamenáva,“ spresnil rezort. Doplnil, že veľkoplošné intenzívne kosenie, viazané na termíny pre dotácie, sceľovanie pozemkov či likvidácia ovocných sadov a hatí s porastom živnej rastliny zanoväte pôsobia ako negatívne činitele na biotopy viacerých druhov opeľovačov vrátane žltáčika zanoväťového.

Programy záchrany sa vyhotovujú na päťročné obdobie, čo je veľmi krátke obdobie na záchranu žltáčika. V tomto prípade je jeho pokračovanie stanovené na obdobie rokov 2021 až 2025. „Musíme zaviesť prírode blízke hospodárenie na našich poliach, aby aj také drobné živočíchy ako žltáčik mali vhodné podmienky na život,“ zdôraznil šéf envirorezortu Ján Budaj (OĽANO).

Rezort dodal, že cieľ sa počas predchádzajúceho obdobia podarilo čiastočne naplniť, keďže prítomnosť žltáčika sa potvrdila v Bielych Karpatoch aj Považskom Inovci, no k obnove metapopulácie nedošlo. „Často nás obviňujú, že MŽP SR sa nečinne pozerá na úbytok biodiverzity. Pravdou však je, že ak chránime jednotlivé zložky životného prostredia, tak robíme maximum pre záchranu každého biotopu na Slovensku,“ podotkol minister.

Žltáčik zanoväťový nachádza optimálne podmienky na veľkom území, kde sú jednotlivé hustejšie osídlené lokality navzájom prepojené biokoridormi – sieťou vhodných biotopov (tzv. nášľapné kamene). Jednou z podmienok je aj dostatok kvitnúcich bylín, ktoré produkujú nektár. Ten je totiž zdrojom potravy pre dospelé motýle.