Olympijské hry 2026
Všetky správy o ZOH
Viceprimátor Kežmarku Jozef Matia podotkol, že 27. január 1945 nie je len číslom v učebniciach dejepisu.
Autor TASR
Kežmarok 27. januára (TASR) - Na nádvorí Kežmarského hradu si v utorok pripomenuli 81. výročie oslobodenia mesta. Položením vencov k pamätníku venovanom 20 ľuďom, ktorých popravili počas SNP v septembri 1944, si uctili tých, ktorí zahynuli v boji za slobodu. Osloboditeľské vojská prišli na územie mesta 27. januára 1945 okolo 21.30 h.
„Chcem pripomenúť, že sme nezabudli a nikdy nezabudneme na roky fašistickej poroby, útrapy vojny, na skazu a smrť. Za 81 rokov pribudli ďalšie generácie, ktoré sa o hrôzach vojny dozvedajú od starých rodičov, z literatúry a filmov. Mladá generácia chápe mier, slobodu a materiálny blahobyt ako samozrejmosť a ťažko chápe životnú skúsenosť našich predkov, že za mier a slobodu bolo treba bojovať a prinášať veľké obete. Česť pamiatke všetkým, ktorí obetovali svoje životy za našu slobodu,“ uviedol predseda základnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov 1. československej samostatnej tankovej brigády Kežmarok Milan Janeček.
Riaditeľka Múzea v Kežmarku Erika Cintulová pre TASR priblížila, že po oslobodení 28. januára prevzal situáciu v meste pod kontrolu revolučný národný výbor, ktorý sa snažil zabrániť krádežiam a násilnostiam. „Ide o obdobie veľmi ťažkých vojnových rokov a pravidelne si tieto historické udalosti pripomíname práve na nádvorí hradu, jednak v januári, ale aj v máji,“ pripomenula Cintulová.
Ešte pred samotným oslobodením Kežmarku došlo 21. januára 1945 k nútenej evakuácii nemeckého obyvateľstva. Nemecké vojská mali tiež za úlohu zlikvidovať všetky významné komunikačné kanály a zároveň znefunkčniť bývalú „Weinovu textilku“. Deštrukčné skupiny podmínovali mosty cez rieku Poprad, železničnú trať, poštu, sklady potravín, kasárne, textilnú továreň a ďalšie objekty. „Vďaka zásahu Kežmarčanov a pre krátkosť času však Nemci nestihli zničiť dôležité strategické body, nevybuchli všetky mosty v Kežmarku a ani Tatraľan, kde boli uložené stroje a finančná hotovosť,“ vysvetlila Cintulová.
Viceprimátor Kežmarku Jozef Matia podotkol, že 27. január 1945 nie je len číslom v učebniciach dejepisu. „Je to deň, keď do ulíc nášho kráľovského mesta opäť vstúpila sloboda, kedy utíchla zbraň, a kedy sa skončila jedna z najtemnejších kapitol ľudstva v našom meste, ktorá zasiahla mnohé rodiny Kežmarčanov,“ upozornil. Odkaz osloboditeľov podľa neho zaväzuje k tomu, aby sa nezabudlo na minulosť a jej chyby. Ocenil všetkých, ktorí si zachovávajú historickú pamäť a odovzdávajú ju mladšej generácii.
„Chcem pripomenúť, že sme nezabudli a nikdy nezabudneme na roky fašistickej poroby, útrapy vojny, na skazu a smrť. Za 81 rokov pribudli ďalšie generácie, ktoré sa o hrôzach vojny dozvedajú od starých rodičov, z literatúry a filmov. Mladá generácia chápe mier, slobodu a materiálny blahobyt ako samozrejmosť a ťažko chápe životnú skúsenosť našich predkov, že za mier a slobodu bolo treba bojovať a prinášať veľké obete. Česť pamiatke všetkým, ktorí obetovali svoje životy za našu slobodu,“ uviedol predseda základnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov 1. československej samostatnej tankovej brigády Kežmarok Milan Janeček.
Riaditeľka Múzea v Kežmarku Erika Cintulová pre TASR priblížila, že po oslobodení 28. januára prevzal situáciu v meste pod kontrolu revolučný národný výbor, ktorý sa snažil zabrániť krádežiam a násilnostiam. „Ide o obdobie veľmi ťažkých vojnových rokov a pravidelne si tieto historické udalosti pripomíname práve na nádvorí hradu, jednak v januári, ale aj v máji,“ pripomenula Cintulová.
Ešte pred samotným oslobodením Kežmarku došlo 21. januára 1945 k nútenej evakuácii nemeckého obyvateľstva. Nemecké vojská mali tiež za úlohu zlikvidovať všetky významné komunikačné kanály a zároveň znefunkčniť bývalú „Weinovu textilku“. Deštrukčné skupiny podmínovali mosty cez rieku Poprad, železničnú trať, poštu, sklady potravín, kasárne, textilnú továreň a ďalšie objekty. „Vďaka zásahu Kežmarčanov a pre krátkosť času však Nemci nestihli zničiť dôležité strategické body, nevybuchli všetky mosty v Kežmarku a ani Tatraľan, kde boli uložené stroje a finančná hotovosť,“ vysvetlila Cintulová.
Viceprimátor Kežmarku Jozef Matia podotkol, že 27. január 1945 nie je len číslom v učebniciach dejepisu. „Je to deň, keď do ulíc nášho kráľovského mesta opäť vstúpila sloboda, kedy utíchla zbraň, a kedy sa skončila jedna z najtemnejších kapitol ľudstva v našom meste, ktorá zasiahla mnohé rodiny Kežmarčanov,“ upozornil. Odkaz osloboditeľov podľa neho zaväzuje k tomu, aby sa nezabudlo na minulosť a jej chyby. Ocenil všetkých, ktorí si zachovávajú historickú pamäť a odovzdávajú ju mladšej generácii.
