Budapešť 26. apríla (TASR) - Na území Slovenska a Českej republiky sa napriek intenzívnemu archeologickému výskumu zameranému na veľkomoravské obdobie doposiaľ nenašla pamiatka, na ktorej by bolo zachytené hlaholské písmo zostavené Konštantínom-Cyrilom: v Maďarsku takúto historickú vzácnosť od roku 2009 majú.

Zaslúžil sa o to skúsený archeológ z Maďarskej akadémie vied Miklós Béla Szöke, ktorý už 15 rokov odkrýval v dedine Zalavár tajomstvá bývalého slovanského sídla Blatnohrad, po nemecky Mosaburg. Ten vybudoval neďaleko Balatonu knieža Pribina, ktorého z Nitry vyhnal Mojmír I., spolu so synom Koceľom.

Práve vďaka kniežaťu Koceľovi vyučovali v Blatnohrade v staroslovienskom jazyku krátku dobu solúnski bratia.

Vykopávky v tejto lokalite odhalili základy pevnosti, cirkevných stavieb (medzi nimi i vtedajší najväčší chrám v strednej a východnej Európe zasvätený sv. Hadriánovi), ako aj obytnú časť a množstvo hrobov.

Počas vykopávok v lete v roku 2009 sa v priekope, ktorá delila niekdajšie hradisko od cirkevnej časti, našiel keramický úlomok s hlaholským nápisom. Nález črepu z 9. storočia, na ktorom je krížik a zlomok hlaholského nápisu (dva a pol písmena), dokázal, že v tomto dávno zaniknutom mestskom sídle sa používalo písmo, ktoré zostavil pre Slovanov byzantský učenec Konštantín.

Nález tejto vzácnej keramiky možno podľa Szőkeho datovať do obdobia, keď ešte Cyril a Metod žili a Blatnohrad navštívili.

Predtým boli považované za najstaršie hlaholské texty pergamenové Kyjevské listy z prelomu 9. a 10. storočia a kamenné dosky z Chorvátska, pochádzajúce z 10. a 11. storočia.