Bratislava 16. novembra (TASR) - Globálne zvýšenie dlhodobých úrokových sadzieb nasmerovalo pozornosť investorov na fiškálnu disciplínu krajín a zmiernilo očakávania o ďalšom sprísňovaní menovej politiky. Najvýraznejšie sa to prejavilo vo Francúzsku, riziko novej európskej dlhovej krízy je však obmedzené. V aktuálnom komentári Frankfurtské hárky to konštatovali analytici Národnej banky Slovenska (NBS).
„Desaťročné výnosy z dlhopisov sa od leta opäť vydali nahor. Investori reagovali na napätie na energetických trhoch aj prekvapivo odolný ekonomický rast. Podporilo to ich očakávania prísnejšej menovej politiky. K tomu sa pridali obavy o stav verejných financií,“ priblížili ekonómovia. V tejto súvislosti upozornili, že hoci sa rast výnosov týkal väčšiny krajín, čoraz viac záleží aj na samotnom dlžníkovi a stave jeho verejných financií.
Najviditeľnejšie je to vo Francúzsku, kde k obavám z vývoja deficitu a dlhu pribudla aj politická neistota. Rozdiel oproti výnosom nemeckých dlhopisov vzrástol najviac od európskej dlhovej krízy spred 15 rokov a druhá najväčšia ekonomika eurozóny sa tak zaradila medzi krajiny s najvyššími nákladmi financovania v menovej únii. Podľa odhadov Medzinárodného menového fondu (MMF) by verejný dlh Francúzska mohol do roku 2027 dosiahnuť 120 % hrubého domáceho produktu (HDP) a v nasledujúcich rokoch ďalej rásť. Stabilizácia dlhu sa podľa analytikov nezaobíde bez tvrdých konsolidačných opatrení a investori čoraz viac pochybujú, či ich v krajine bude možné presadiť.
Pre Európsku centrálnu banku (ECB) nie sú problémom samotné vyššie výnosy francúzskych dlhopisov, pokiaľ odrážajú stav verejných financií. Problém by nastal, ak by sa vyššie náklady financovania štátu premietli aj do drahších úverov pre francúzske firmy a domácnosti. „Jednotná menová politika by tak vo Francúzsku tlmila ekonomiku výraznejšie než v ostatných krajinách eurozóny. Takéto nežiaduce zosilnenie jej účinku by mohlo prehlbovať hospodárske rozdiely v menovej únii,“ vysvetlili analytici NBS.
Do hry podľa nich navyše vstupuje čoraz silnejšia konkurencia o peniaze investorov. Masívny a drahý rozvoj umelej inteligencie (AI) núti technologické giganty získavať čoraz viac kapitálu aj emisiami dlhopisov. Pre investorov predstavujú atraktívnu alternatívu k vládnemu dlhu, čo môže zvyšovať tlak najmä na náklady financovania fiškálne slabších štátov.
Od novej dlhovej krízy má však eurozóna zatiaľ ďaleko, podčiarkli ekonómovia. „Aktuálna francúzska riziková prirážka sa aj napriek nárastu nedá porovnávať s gréckou na vrchole dlhovej krízy. Výnosy gréckych dlhopisov boli vtedy o viac než 30 percentuálnych bodov vyššie než nemeckých a rating Grécka klesol hlboko pod investičný stupeň,“ pripomenuli.
Francúzske banky sú v súčasnosti podľa nich lepšie kapitalizované a držia relatívne málo domácich štátnych dlhopisov, na úrovni približne 2 % aktív. Zhoršenie situácie vo verejných financiách by tak len v obmedzenej miere zasiahlo bilancie domácich bánk. Od dlhovej krízy si navyše eurozóna vybudovala viacero ochranných mechanizmov. Popri Európskom mechanizme pre stabilitu (ESM) je to aj nástroj ECB na ochranu transmisie menovej politiky (Transmission Protection Instrument, TPI).
„Vďaka obom nástrojom je eurozóna lepšie pripravená zabrániť šíreniu finančného napätia než počas dlhovej krízy a aj vývoj na trhoch naznačuje, že situácia vo Francúzsku sa do ostatných krajín eurozóny prenáša len v obmedzenej miere,“ doplnili analytici NBS.