Bratislava 14. marca (TASR) - Nedostatok jódu môže mať negatívny vplyv na mentálny aj fyzický stav človeka. Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR však varuje, že škodiť môže aj jeho nadbytok.

"Najviac náchylné k nedostatku jódu v diéte sú tehotné a dojčiace ženy, vegetariáni, osoby s alergiou alebo intoleranciou na mlieko, ryby alebo na neslanej diéte," vysvetľuje vedúca odboru hygieny detí a mládeže ÚVZ SR Jana Hamade.

Pre tehotné a dojčiace ženy je jód dôležitý preto, že významne vplýva na vývoj mozgu a pohybového aparátu u detí. "Jeho nedostatok počas tehotenstva môže negatívne ovplyvniť plod," varuje ÚVZ SR na svojej stránke.

Okrem toho môže nedostatok jódu spôsobiť poruchy učenia u detí, únavu, poruchy sústredenia, spomalené reflexy a znižovanie IQ. Hrozia aj depresie a vnútorný nepokoj. Málo jódu vplýva aj na oslabovanie imunitného systému, vznik niektorých rakovinových ochorení a nádorov, anémiu či bronchitídu. U žien môže spôsobiť poruchy menštruačného cyklu, u mužov poruchy plodnosti či priberanie na váhe.

"Aj nadbytok jódu má svoj nepriaznivý vplyv na zdravie - dlhodobý prívod zvýšených dávok jódu má za následok zväčšenie objemu a dysfunkciu štítnej žľazy," vysvetľuje Hamade. Na Slovensku sa nadbytok jódu zistil napríklad u detí vo veku tri až 12 rokov. ÚVZ SR preto radí, aby si ľudia dali pozor na zvýšenú konzumáciu výživových doplnkov, ktoré môžu obsahovať veľké množstvo jódu.

Hlavným prirodzeným zdrojom jódu sú morské ryby, riasy, ale napríklad aj fenikel, kravské mlieko, vajcia a hrozienka. "Dojčatá by mali prijať približne 110 – 130 mikrogramov (mcg) denne, deti do osem rokov 90 mcg, do 13 rokov už 120 mcg, dospievajúci a dospelí ľudia 150 mcg denne, tehotné ženy až 220 mcg a dojčiace matky 290 mcg jódu denne," odporúča úrad.