Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Hrubý domáci produkt (HDP) sa mierne zvýšil napriek prudkému rastu cien energií v dôsledku pretrvávajúceho konfliktu na Blízkom východe.
Autor TASR
,aktualizované Wiesbaden 30. júla (TASR) - Nemecká ekonomika sa v druhom štvrťroku v porovnaní s predchádzajúcimi tromi mesiacmi zväčšila o 0,2 %. Hrubý domáci produkt (HDP) sa mierne zvýšil napriek prudkému rastu cien energií v dôsledku pretrvávajúceho konfliktu na Blízkom východe. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA, ktorá sa vo štvrtok odvolala na rýchly odhad nemeckého štatistického úradu.
Vývoz sa v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom zvýšil. Spotrebiteľské výdavky na druhej strane zostali utlmené, zatiaľ čo investície klesli. Nestabilná situácia v oblasti Perzského zálivu vrátane prudkých výkyvov cien ropy a plynu naďalej zaťažuje najväčšiu európsku ekonomiku, ktorá je závislá od dovozu surovín. V prvom štvrťroku 2026 sa HDP Nemecka podľa revidovaných údajov zvýšil o 0,4 %, najmä vďaka silnejšiemu exportu.
Vláda kancelára Friedricha Merza sa snaží oživiť najväčšiu európsku ekonomiku prostredníctvom rozsiahlych investícií do infraštruktúry a obrany. Ich vplyv sa však podľa ekonómov výraznejšie prejaví až v budúcom roku.
Inflácia v Nemecku sa v júli zrýchlila, priblížila sa k 2,5-ročnému maximu
Spotrebiteľské ceny v Nemecku zrýchlili v júli tempo rastu, pričom inflácia sa priblížila k 2,5-ročnému maximu. Vývoj inflácie ovplyvnili najmä ceny energií. Informoval o tom vo štvrtok nemecký štatistický úrad Destatis, ktorého údaje priniesli agentúra AFP a portál tradingeconomics.
Medziročná miera inflácie v Nemecku dosiahla v júli 2,8 %. Oproti vývoju v júni to predstavuje zrýchlenie inflácie o 0,5 percentuálneho bodu. Dôvodom sú najmä ceny energií, ktoré vzrástli o 8,3 % po júnovom raste o 3,4 %. Bez započítania nestabilných cien energií a potravín sa spotrebiteľské ceny v Nemecku zvýšili o 2,4 %.
Júlová inflácia, ktorá je druhá najvyššia od januára 2024 (najvyššia bola v apríli, keď dosiahla 2,9 %), prekonala aj očakávania analytikov. Tí počítali so zrýchlením inflácie na 2,7 %.
Najnovšie údaje o inflácii v Nemecku, ktorého ekonomika sa na celkovom hrubom domácom produkte (HDP) eurozóny podieľa zhruba 25 %, pravdepodobne posilnia očakávania zvýšenia úrokových sadzieb zo strany Európskej centrálnej banky (ECB) na jej septembrovom zasadnutí. Prezidentka ECB Christine Lagardová na ostatnom zasadnutí minulý týždeň nevylúčila, že sa tak na ďalšom zasadnutí ECB stane.
Vývoz sa v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom zvýšil. Spotrebiteľské výdavky na druhej strane zostali utlmené, zatiaľ čo investície klesli. Nestabilná situácia v oblasti Perzského zálivu vrátane prudkých výkyvov cien ropy a plynu naďalej zaťažuje najväčšiu európsku ekonomiku, ktorá je závislá od dovozu surovín. V prvom štvrťroku 2026 sa HDP Nemecka podľa revidovaných údajov zvýšil o 0,4 %, najmä vďaka silnejšiemu exportu.
Vláda kancelára Friedricha Merza sa snaží oživiť najväčšiu európsku ekonomiku prostredníctvom rozsiahlych investícií do infraštruktúry a obrany. Ich vplyv sa však podľa ekonómov výraznejšie prejaví až v budúcom roku.
Inflácia v Nemecku sa v júli zrýchlila, priblížila sa k 2,5-ročnému maximu
Spotrebiteľské ceny v Nemecku zrýchlili v júli tempo rastu, pričom inflácia sa priblížila k 2,5-ročnému maximu. Vývoj inflácie ovplyvnili najmä ceny energií. Informoval o tom vo štvrtok nemecký štatistický úrad Destatis, ktorého údaje priniesli agentúra AFP a portál tradingeconomics.
Medziročná miera inflácie v Nemecku dosiahla v júli 2,8 %. Oproti vývoju v júni to predstavuje zrýchlenie inflácie o 0,5 percentuálneho bodu. Dôvodom sú najmä ceny energií, ktoré vzrástli o 8,3 % po júnovom raste o 3,4 %. Bez započítania nestabilných cien energií a potravín sa spotrebiteľské ceny v Nemecku zvýšili o 2,4 %.
Júlová inflácia, ktorá je druhá najvyššia od januára 2024 (najvyššia bola v apríli, keď dosiahla 2,9 %), prekonala aj očakávania analytikov. Tí počítali so zrýchlením inflácie na 2,7 %.
Najnovšie údaje o inflácii v Nemecku, ktorého ekonomika sa na celkovom hrubom domácom produkte (HDP) eurozóny podieľa zhruba 25 %, pravdepodobne posilnia očakávania zvýšenia úrokových sadzieb zo strany Európskej centrálnej banky (ECB) na jej septembrovom zasadnutí. Prezidentka ECB Christine Lagardová na ostatnom zasadnutí minulý týždeň nevylúčila, že sa tak na ďalšom zasadnutí ECB stane.
