Berlín 26. januára (TASR) - Po dvoch rokoch poklesu a miernom raste v minulom roku by nemecká ekonomika mala tento rok zaznamenať o niečo výraznejšie oživenie, samotné zotavovanie však zostáva veľmi krehké. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters, ktorá zverejnila najnovšiu prognózu Asociácie nemeckých sporiteľní DSGV.
Asociácia predpokladá, že tento rok zaznamená hrubý domáci produkt (HDP) Nemecka rast o 1 %. Na porovnanie, podľa predbežných údajov nemeckého štatistického úradu Destatis spred takmer dvoch týždňov zaznamenala ekonomika vlani rast o 0,2 %. Nemecká ekonomika sa tak vrátila k rastu po dvoch rokoch poklesu, keď v roku 2023 klesla o 0,9 % a v roku 2024 o 0,5 %.
„Mierne zrýchlenie rastu je dobrým signálom, zotavovanie je však naďalej dosť krehké,“ povedal prezident DSGV Ulrich Reuter. V tejto súvislosti zároveň varoval, že vysoký podiel v rámci odhadovaného rastu budú tvoriť jednorazové výdavky štátu, ktoré neriešia štrukturálne problémy.
Podľa Tima Plagu, hlavného ekonóma sporiteľne Sparkasse Hannover, ekonomika už počiatočný vplyv balíka na podporu infraštruktúry a obrany pociťuje. Odhaduje, že z tohtoročného odhadovaného rastu na úrovni 1 % by 0,4 percentuálneho bodu mali zabezpečiť práve tieto vládne výdavky. V budúcom roku by potom z očakávaného tempa rastu mali mimoriadne výdavky štátu tvoriť 0,5 percentuálneho bodu.
Nemecký elektrotechnický priemysel očakáva v roku 2026 návrat k rastu
Po troch rokoch stagnácie očakáva nemecký elektrotechnický priemysel v roku 2026 návrat k rastu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
„Sektor sa stabilizoval. Tento rok očakávame reálny nárast produkcie o dve percentá,“ uviedol v pondelok Gunther Kegel, prezident Nemeckého zväzu výrobcov elektrotechniky a elektroniky (ZVEI).
Združenie ďalej uviedlo, že pokles v minulom roku bol pravdepodobne výrazne nižší, ako sa očakávalo. Za jedenásť mesiacov do konca novembra 2025 produkcia po zohľadnení inflácie klesla o 0,5 %. Nominálne tržby sa za celý rok podľa odhadov združenia zvýšili o 2,7 % na 226 miliárd eur. Silný obchod v EÚ v uplynulom roku kompenzoval poklesy na dôležitých vývozných trhoch v USA a Číne. Vzhľadom na zložitú geopolitickú situáciu je potrebné posilniť európsky jednotný trh, zdôraznil Kegel.
Počet zamestnancov v odvetví zostal relatívne stabilný. Koncom novembra 2025 elektrotechnický a digitálny priemysel v Nemecku podľa údajov ZVEI zamestnával približne 877.000 ľudí, čo bolo o 1,7 % menej ako v predchádzajúcom roku.
Nálada nemeckých podnikateľov zotrvala v januári na úrovni z konca minulého roka
Nálada nemeckých podnikateľov sa na začiatku roka nemenila. Zaostala tak za očakávaniami ekonómov, ktorí počítali s miernym rastom dôvery firiem v ekonomiku. Uviedol to v pondelok ekonomický inštitút Ifo, ktorého údaje zverejnila agentúra Reuters.
Index podnikateľskej dôvery Ifo dosiahol v januári 87,6 bodu. To znamená rovnakú úroveň, akú index zaznamenal v decembri, v ktorom klesol z novembrovej hodnoty 88 bodov. Údaje zaostali za očakávaniami ekonómov. Tí počítali so zlepšením nálady podnikateľov a rastom indexu na 88,2 bodu.
„Nemecká ekonomika začala nový rok bez väčšej dynamiky,“ povedal prezident Ifo Clemens Fuest. Čiastkový index súčasnej situácie sa síce mierne zvýšil, avšak očakávania vývoja situácie v najbližších mesiacoch sú pesimistické. Podindex súčasnej situácie vzrástol z decembrovej hodnoty 85,6 bodu na 85,7 bodu, zatiaľ čo čiastkový index očakávaní klesol z 89,7 bodu na 89,5 bodu.
Čo sa týka jednotlivých sektorov, nálada sa zlepšila vo výrobnom sektore, v maloobchode a stavebníctve. Naopak, v službách boli podnikatelia pesimistickejší.
Vysoká miera práceneschopnosti stojí nemeckú ekonomiku miliardy eur
Časté absencie zamestnancov z dôvodu choroby stoja nemeckú ekonomiku miliardy eur. Nemecké farmaceutické združenie VFA v novej štúdii tvrdí, že už štyri roky sa počet pracovných dní strávených na nemocenskej nachádza na úrovni, ktorá je vysoko nad priemerom, čo má značné ekonomické dôsledky. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
V minulom roku bola miera práceneschopnosti na úrovni 5,7 % približne o dva percentuálne body vyššia ako priemer za roky 2003 až 2019, priblížil hlavný ekonóm VFA Claus Michelsen. Aj pri konzervatívnom odhade predstavuje strata pridanej hodnoty v dôsledku vysokej miery práceneschopnosti jednu tretinu percenta ročného výkonu najväčšej európskej ekonomiky - v krajnom prípade by to bolo takmer jedno percento ročne, upozorňuje združenie.
Strata za posledné štyri roky mohla podľa prepočtov VFA dosiahnuť až 160 miliárd eur. „V situácii už aj tak slabého rastu sú straty produkcie súvisiace s chorobami obzvlášť významné a bránia hospodárskemu oživeniu,“ uzavrel Michelsen.